Do kúta zahnaní európski lídri sa pohybujú na hranici zákona. Inej možnosti niet – aspoň sa to tak javí. No proti siahnutiu na zmrazené ruské aktíva a proti ich využitiu na reparačnú pôžičku sa postavili, ako zvyčajne, nielen Maďarsko a Slovensko, ale aj Taliansko či Belgicko a po zmene vlády sa pridalo Česko (slovami staronového premiéra však neprotestuje proti financovaniu Ukrajiny). Belgicko má vážny dôvod, väčšina z 210 miliárd eur zmrazených ruských aktív sa nachádza práve v tejto krajine a spravuje ich spoločnosť Euroclear. A práve Belgicko nesie celú právnu zodpovednosť na vlastných pleciach. Pomôžu mu ostatné krajiny? Aj to je o solidarite.
Únia by mala nájsť iné finančné zdroje. Ľahko sa to hovorí, no európska ekonomika stagnuje a jej vyhliadky sú mizerné. Navyše v roku 2020 po prvej vlne covidu európski lídri veľkoryso odhlasovali plán obnovy v sume 750 miliárd eur pre celú úniu. Nie zadarmo, treba si požičať na trhoch. Takže už teraz je únia riadne zadlžená. A je jasné, že štedrý plán obnovy rastu HDP nepomáha. Dôvod je jednoduchý. O tom, kde sa peniaze využijú, totiž rozhodujú štátni a bruselskí úradníci. A nielen v Bratislave, ale aj v ostatných metropolách členských krajín.
Málokto vedel, na čo vlastne peniaze použiť. Ak do toho zarátame rôzne nezmyselné prekážky z Bruselu, kde je dovolené peniaze použiť a kde nie, tak je z toho neraz fraška. Na Slovensku sa peniaze z plánu obnovy použijú na dodatočné vzdelávanie učiteliek materských škôl. Bruselskí úradníci neprotestujú. Ako materské školy naštartujú rast HDP? To len ukazuje v plnej nahote, v akom stave je prístup k “drahým“ peniazom v EÚ. Teraz sa naši lídri púšťajú do ďalšieho dobrodružstva…
EÚ nemá peniaze. Ak Trump stratí nervy a dá ruky preč od Ukrajiny, vojenská i finančná pomoc ostane na pleciach starého kontinentu. Lenže kasa je prázdna.
V Kyjeve nebadať žiadny rozdiel. Sto miliónov z piatich miliárd eur zahraničnej pomoci určených na obnovu energetiky a výzbroj si Zelenského ľudia uchmatli do vlastných vreciek. Našťastie korupciu sa nepodarilo ututlať a my sme nezostali žiť v sladkej nevedomosti. Kde „trčí“ tých 100 miliónov? Záleží niekomu na tom?
Hoci dúfame, že zúčastnené strany sa čo najskôr dohodnú na mieri, spoliehať sa na to by bolo osudovým omylom. V poslednom čase sa Putin cíti na koni, kladie si nové podmienky, naťahuje. Takisto európski a ukrajinskí lídri lavírujú. Musia si však uvedomiť, že dobré karty má momentálne v rukách Kremeľ. Všetci vidia, že EÚ nemá peniaze. Ak Trump stratí nervy a dá ruky preč od Ukrajiny, vojenská i finančná pomoc ostane na pleciach starého kontinentu. Lenže kasa je prázdna.
Ak sa lídri rozhodnú vziať si novú pôžičku, nemali by sa spýtať aj občanov, či s ňou súhlasia? Pretože to budú oni, ktorí ju v konečnom dôsledku zaplatia. Ak sa politici prestanú občanov pýtať, čo urobia s ich peniazmi, nie je to len prejavom bezbrehej nezodpovednosti, ale aj začiatkom konca demokracie. Čo iné si by si mohol Putin želať? A existuje ešte jedna hrozba: ľudia ich „odmenia“ tým, že namiesto nich zvolia populistov a extrémistov. Putin by si potom mohol otvoriť šampanské.
Európa nemá v rukách dobré karty. Nemala by preto blafovať ako malé dieťa. Je smutné, že v roku 2025 Európa bez USA ťahá v súboji s Ruskom za kratší koniec. Silou nič nevyrieši, mala by zmeniť smer. Slabým miestom Kremľa sú jeho tichí spojenci. Je čas ich získať na svoju stranu.
