Lídri si uvedomili všetky riziká spojené s použitím zmrazených ruských aktív. Belgický premiér so svojimi obavami uspel. Bezprecedentné použitie týchto aktív ako záruky na reparačnú pôžičku by bolo z legálneho hľadiska príliš riskantný krok. A práve v Belgicku je z 210 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív uložených 185 miliárd eur.
Nakoniec lídrom neostávalo nič iné, ako zaplatiť dieru v ukrajinskom rozpočte z pôžičky, ktorá bude krytá rozpočtom EÚ. Diera je trochu mierne slovo, deficit rozpočtu vojnou sužovanej krajiny sa šplhá k 20 % HDP. Slovensko má okolo 5 % a je z toho riadny rozruch. Ukrajina bez úverových injekcií zo Západu je stratená. Raz však splatiť požičané peniaze bude musieť. Na práve schválenú finančnú injekciu si únia bude musieť požičať na svetových trhoch.
Maďarsko, Slovensko a nakoniec ešte Česko však nebudú niesť žiadne záruky, pokiaľ by EÚ skrachovala. Lenže to nehrozí. Hoci sa zdá, že všetky tri krajiny ťahajú za jeden povraz, majú rôzne motívy. Viktor Orbán je proti akejkoľvek pomoci Ukrajine, Robert Fico iba proti financovaniu vojenskej pomoci (nie proti pomoci na obnovu krajiny) a Andrej Babiš iba proti zárukám. A u Babiša treba brať do úvahy fakt, že len tento týždeň bola vymenovaná jeho vláda. Ak by nebolo tesne po voľbách a český premiér mal iných koaličných partnerov, jeho postoj by bol pravdepodobne iný.
Lídri EÚ nemajú jasno v tom, čo vlastne chcú, chýba jasná, dôveryhodná, zmysluplná, racionálna a presvedčivá vízia. To je asi najväčší problém súčasnej únie.
Na summite zaujalo aj vyhlásenie Macrona, že treba začať hovoriť s Putinom. Rovnaký názor v rozhovore pre Pravdu vyjadril aj bývalý šéf NATO Jens Stoltenberg. Obaja si uvedomujú, že situácia sa zmenila. Rusko nie je v úzkych, na fronte má iniciatívu, jeho vyhliadky sú po štyroch rokoch konfliktu najružovejšie. Európska stratégia zlyhala na celej čiare.
Čo čert nechcel, závery summitu zatienilo tradičné propagandistické vystúpenie Vladimira Putina. Tentoraz na pripravené otázky a telefonáty ruských občanov neprišlo. Predstierať divadlo by bolo asi príliš trápne. No Putin sršal sebavedomím. I keď priznal, že ruská ekonomika má problémy. No nemajú veľké ekonomické problémy aj krajiny EÚ? Šéf Kremľa si však inak iba kládol podmienky, vyhrážal sa, že bez splnenia požiadaviek Moskvy žiadny mier nenastane. Je to veľmi smutný obraz po štyroch rokoch.
V žiadnom prípade nemôže Putin diktovať podmienky mierovej zmluvy a nemôžeme mu vyjsť v ústrety v každej požiadavke, ale na druhej strane by Európania mali byť realisti. Bez kompromisov sa nepohneme ďalej. Ak sa mier teraz vyjednať nepodarí, treba potom občanom EÚ predložiť plán, ako ďalej, z čoho financovať konflikt, najmä ak Donald Trump dá od neho ruky preč. Omieľať, že budeme bojovať, dokedy Ukrajiny nevyhrá, je nezmysel.
Aj druhý bod summitu bol vyriešený polovičato. Ursula von der Leyenová po tlaku Talianska i protestoch farmárov z celej únie priamo v uliciach Bruselu odložila podpis obchodnej zmluvy so štátmi Južnej Ameriky (Mercosur) na január. Čo sa dovtedy zmení, keď výhrady sú zásadné (nerovné podmienky, zvlášť „ekologické“)?
I keď sa zdá, že obe záležitosti spolu nesúvisia, nie je to tak. Dokazujú, že lídri EÚ nemajú jasno v tom, čo vlastne chcú, chýba jasná, dôveryhodná, zmysluplná, racionálna a presvedčivá vízia. To je asi najväčší problém súčasnej únie.
