Americký a ukrajinský prezident spolu rokovali o 20-bodovom návrhu mierovej zmluvy. Kremeľ sa vyjadril, že Kyjev „podstrčil“ Washingtonu návrh, ktorý sa značne odlišuje od dohody s Bielym domom. Ako to vlastne je, netušíme. No práve táto drobná informácia napovedá, že rokovania sú veľmi krehké a môžu sa kedykoľvek zrútiť.
O ich úplný krach asi momentálne nemá záujem ani jedna strana – Ukrajina, Rusko, USA ani Európa. Predlžovanie vojny je bolestné pre každého. Najmenej pre Spojené štáty, no Trump sľúbil, že po nástupe do funkcie prezidenta vyrokuje mier za pár dní. Nestalo sa. A hoci časť obrovských nákladov spojených s vojnou prehodil Trump na EÚ, dobre vie, že si nemôže dovoliť nechať rokovania skrachovať. Utrpel by jeho imidž – v zahraničí a najmä doma. A tak sa pokračuje ďalej.
Podľa posledných vyhlásení jablkom sváru je Donbas. Rusko požaduje celú Doneckú a Luhanskú oblasť, pretože už obe zakotvilo do svojej ústavy. Doneckú však ani zďaleka celú neovláda, ukrajinská obrana húževnato vzdoruje. Moskva ani Kyjev nemôžu ustúpiť. Zelenskému by odstúpenie neokupovaných území mohlo na domácej pôde zlomiť väz. Trvanie na svojom tiež nie je najvýhodnejšia stratégia. Ruská armáda, hoci pomaly, ale predsa len napreduje. Zdá sa, že Putin nemieni ustúpiť. Ba vyhráža sa dobytím Odesy a odstrihnutím Ukrajiny od Čierneho mora. Odesu síce možno masívne bombardovať, ale vylodenie na pobreží je dnes prakticky nemysliteľné.
Mier je ešte dosť vzdialený. Akákoľvek maličkosť sa môže stať na mesiace neprekonateľnou prekážkou. Sme svedkami divadelnej frašky alebo úprimnej snahy o mier?
Zelenskyj by mohol zobchodovať odstúpenie územia za ostatné body mierovej zmluvy. Pre Ukrajinu sú najdôležitejšie bezpečnostné záruky. Členstvo v NATO je asi neprijateľné, no objavila sa správa, že je opäť v hre. Momentálne sa rokuje o bezpečnostných zárukách USA na 15 rokov. A to je skutočne krátky čas. Kyjev by mal požadovať minimálne 20 rokov, ale výhodnejšie by bolo 25 až 50 rokov. Budú lídri Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie súhlasiť? Alebo chcú spolu s Poľskom vyslať na Ukrajinu svojich vojakov ako súčasť bezpečnostných záruk? Ak áno, v akej sile?
Vynorila sa nová požiadavka – referendum. Čoho by sa malo presne týkať a akú by malo váhu, ešte nie je zrejmé. No môže byť brzdou ďalšieho vývoja. Je to úmysel, alebo poistka? V hre je stále aj požiadavka Kremľa na usporiadanie prezidentských volieb na Ukrajine, pretože Zelenského mandát sa skončil už pred rokom a pol. Niečo na tom je, zatiaľ nám však experti na medzinárodné právo nevysvetlili možnosti ani úskalia.
Rozhodne či už referendum, alebo prezidentské a parlamentné voľby by si vyžadovali prímerie. Rusko ho i prisľúbilo, ale skutočne by ho dodržiavalo? Putin totiž Ukrajine a Západu neverí: vraj by obdobie využili na vyzbrojenie. A keby voľby vyhral generál Zalužnyj, nevrátil by sa celý proces na začiatok?
Mier je ešte dosť vzdialený. Akákoľvek maličkosť sa môže stať na mesiace neprekonateľnou prekážkou. Sme svedkami divadelnej frašky alebo úprimnej snahy o mier? Podpísanie mierovej dohody do 22. februára 2026, keď uplynú štyri roky od začatia vojny, je zatiaľ skôr snom.
