Po niekoľko storočí trvajúcom transatlantickom obchode s čiernymi otrokmi si takto bez ohľadu na územia starých afrických kultúr rozparcelovalo kontinent sedem západoeurópskych veľmocí na konferencii v Berlíne v rokoch 1884 – 1885.
Obdobie tzv. delenia Afriky (Scrumble for Africa) malo o necelé storočie neskôr, počas dekolonizačných zápasov a v nasledujúcich obdobiach, za následok mnohé etnické napätia, vojny, hladomory a genocídy. Dnešné pokusy o uznanie samostatného Somalilandu na území Afrického rohu, podpísané Izraelom, sú pokračovaním krvavého koloniálneho delenia par excellence – a potenciálne aj s rovnako krvavými dôsledkami.
Samozvaná republika Somaliland v severozápadnej časti bývalého Britského protektorátu vyhlásila nezávislosť od Somálska (bývalá talianska kolónia) v roku 1991, Somálsko, Africká únia ani OSN ju však nikdy neuznali. Prezident Somalilandu Abdirahman Mohamed Abdullahi sa Benjaminovi Netanjahuovi za nadviazanie diplomatických vzťahov v duchu Abrahámovských dohôd srdečne poďakoval, no izraelský plán má jedno (očakávateľné) ale: Egypt, Turecko, Somálsko a Džibuti už dávnejšie varovali, že Somaliland je jedným z regiónov, kam mieni Izrael násilne presunúť zdecimovaných Palestínčanov. Netanjahuovo „kamarátstvo“ je teda celkom očividne len pokračovaním procesu konečného riešenia palestínskej otázky. Rokovania Izrael údajne viedol aj s Líbyou, Indonéziou či Ugandou.
Bezpečnostná rada OSN, generálny tajomník Arabskej ligy Ahmed Abul Gheit, ako aj hlava Africkej únie Mahmud Ali Jusuf varovali pred nebezpečným precedensom s následkami na krehké mierové obdobia v oblasti Afrického rohu a Červeného mora. Entuziazmus Somalilandu však nemôže mať dlhé trvanie: kolonizačný projekt Izraela v Afrike nehľadá rovnocenných partnerov, ale priestor na skládku pre tých, ktorých považuje za ľudský odpad.
