Spravodlivá vojna sa dá v očiach liberálneho sveta viesť dvomi spôsobmi: Môžete východoeurópskej periférii vymývať mozgy propagandou, že sociálna spravodlivosť znamená cestu do gulagu, že neviditeľná ruka trhu je synonymom vyspelého sveta, propaganda je vzdelávanie a s Ruskom (Čínou, atď.) netreba debatovať, stačí nenávidieť.
Dovtedy, kým z toho tá verejnosť bude viniť všetkých, len nie tento mäkký fanatizmus trhu, a kým sa zaznávaná trinásta sudička neprebudí a nenapadne svojho menšieho západného suseda na pomedzí bývalých sfér vplyvu, lebo sa cíti, že jej leziete do kapusty. Poviete, že vaše mäkké stratégie lezenia do kapusty sú dezolátsky hoax a na agresii nemáte žiadny podiel a prejdete k druhému spôsobu.
Druhý spôsob je, že najskôr vytvoríte príhodnú mizanscénu – nemilosrdným ekonomickým embargom znemožníte vnútorný vývoj, vyčarujete k tomu vlastníctvo jadrových zbraní alebo podporu obchodu s drogami, a predstaviteľa zvrchovaného štátu môžete rovno zabiť alebo uniesť.
Kolumbijský prezident Gustavo Petro varoval pred následkami zásahu USA do Venezuely na celú Latinskú Ameriku a ohlásil umiestnenie armády na venezuelskú hranicu. Ďalšou časťou odpovede je mlčanie EÚ a prešľapovanie predstaviteľov EÚ. Kaja Kallasová načrtla smerovanie oficiálneho smerovania vyhlásením, že Európa opakovane hovorí o nelegitímnosti Madurovej vlády. Postoj našej východnej periférie vystihla reakcia Progresívneho Slovenska, ktorá agresiu cudzieho štátu vo Venezuele odbavila vetou, že Maduro nebude nikomu chýbať. Opatrne tu a tam zaznie výzva na rešpektovanie Charty OSN. Ale akého, keď USA majú dávno právo veta?
Toto druhé riešenie uplatníte zásadne na tzv. globálny juh, len úplnou náhodou na krajiny s veľkými ložiskami ropy a problematickou pozíciou v euro-severoamerickom právnom a hospodárskom systéme. Médiá aj rôzne akadémie sa za vás postavia, potvrdia existenciu neexistujúceho aj civilizačnú menejcennosť protivníka a ľudí presvedčíte, že životy palestínskych, irackých, afganských, iránskych, líbyjských, sýrskych atď. detí naozaj stoja za šírenie ich práva na otrocké splácanie hypotéky v liberálnej demokracii. Naposledy takto postupoval vyspelý západ reprezentovaný Spojenými štátmi americkými v piatok vo Venezuele.
Zástupca ministra zahraničných vecí USA Christopher Landau sa vyjadril, že Venezuela prežíva nový úsvit, pretože „tyran je preč“. Rovnaká rétorika znela pri priamej intervencii USA do Panamy v roku 1989 pri zosadení Manuela Noriegu, čomu predchádzali podobné obvinenia z nedemokratických praktík a obchodovania s drogami. Zbrane hromadného ničenia Saddáma Hussajna neboli potvrdené ani po tom, ako si s jeho hlavou mohli osloboditelia zahrať futbal.
Za zmienku stojí i to, že vo februári 2022, práve vtedy, keď Rusko začalo celoplošnú vojnu na Ukrajine, USA uniesli z Hondurasu odstúpeného prezidenta Juana Orlanda Hernandeza a odsúdili na 45 rokov väzenia (medzičasom omilostený). Len akoby na okraj – aké reakcie by asi mohol vyvolať únos prezidenta Zelenského do Ruska? Tiež by stačilo zmieniť korupčné škandály a oligarchiu?
Časť odpovede ponúkol kolumbijský prezident Gustavo Petro varujúci pred následkami na celú Latinskú Ameriku a ohlásil umiestnenie armády na venezuelskú hranicu. Ďalšou časťou odpovede je mlčanie EÚ a prešľapovanie predstaviteľov EÚ. Kaja Kallasová načrtla smerovanie oficiálneho smerovania vyhlásením, že Európa opakovane hovorí o nelegitímnosti Madurovej vlády. Postoj východnej periférie vystihla reakcia Progresívneho Slovenska, ktorá agresiu cudzieho štátu vo Venezuele odbavila vetou, že Maduro nebude nikomu chýbať. Opatrne tu a tam zaznie výzva na rešpektovanie Charty OSN. Ale akého, keď USA majú dávno právo veta?
