Uplynul len krátky čas od „masívnej operácie“ a únosu prezidenta Bolívarovskej republiky Venezuela Nicolása Madura s manželkou Ciliou Floresovou armádou USA a Donald Trump prehovoril ku všetkému tvorstvu.
Nicolása Madura vystavil na sociálnych sieťach spútaného a potom vychválil jeden „z najohromujúcejších, najúčinnejších a najsilnejších prejavov ‚americkej‘ moci v dejinách USA, ktorý vraj venezuelské sily zanechal bezmocné. Severoameričanom (gringom či yankeeom, ako ich bežne nazývajú Latinoameričania a budem tu aj ja) sa podarilo v predchádzajúcich mesiacoch v Karibskom mori zničiť 97 percent venezuelského obchodu s drogami a Maduro so ženou majú byť v New Yorku obvinení z narkoterorizmu. Na nič z toho, samozrejme, neboli a nie sú žiadne dôkazy. Ale o nič z toho, samozrejme, ani nejde.
Uplynul len krátky čas od chvíľ, čo Donald Trump v prvom skutočne úprimnom pseudohumanistickým balastom nepokrytom prejave v dejinách prezidentov USA obnovil vojnu proti Latinskej Amerike. Siahol až k samotným koreňom hlbokého rasizmu, na ktorom severozápadná pologuľa zhruba dve storočia zakladá pokrok a normalizuje, kto má a kto nemá právo dožadovať sa slobody, ktorý vrah je terorista a ktorého, naopak, vraždy ctia. Krátky čas – no dosť na to, aby sa zaskočení európski obhajcovia západných slobôd na internetoch aj najvyšších pozíciách štátov spamätali a začali pripomínať, že „Maduro nebude nikomu chýbať“.
Venezuelu opustilo okolo osem miliónov ľudí a bolívarovská revolúcia, ktorou si Hugo Chávez získal popularitu a celosvetovú podporu, sa ocitla v prudkom závese. Madurove reálne možnosti v ťažko vydieranej Venezuele a jeho skutočne obrovské chyby stoja iste za nejednu knihu, ako sme sa však dopracovali tam, že gangsterský zločin v podobe únosu hlavy štátu v „demokratickom“ svete relativizujeme, ospravedlňujeme či schvaľujeme?
Uplynul len krátky čas od chvíľ, čo Donald Trump v prvom skutočne úprimnom pseudohumanistickým balastom nepokrytom prejave v dejinách prezidentov USA obnovil vojnu proti Latinskej Amerike. Siahol až k samotným koreňom hlbokého rasizmu, na ktorom severozápadná pologuľa zhruba dve storočia zakladá pokrok a normalizuje, kto má a kto nemá právo dožadovať sa slobody, ktorý vrah je terorista a ktorého, naopak, vraždy ctia.
Len jedno z prirovnaní: ako by sme reagovali, keby vo februári 2022 vystavil Vladimir Putin Volodymyra Zelenského v putách v Moskve a oznámil, že si berie všetky ukrajinské zdroje? (Mimochodom, v tzv. demokratických časoch opustilo Ukrajinu takisto niekoľko miliónov ľudí). A na okraj, všetci, čo sa tešia z dolapenia „diktátora“, nemali by hamovať? Drvivá väčšina „diktátorov“ začínala v očiach USA ako „dobrí a lojálni bojovníci za slobodu“.
V Trumpovej reči je mnohé, pri čom by mala eurocentrická ľavica spozornieť: prihlásením sa k Monroeovej doktríne z roku 1823, ktorou senátor John Quinsy Adams definoval zákony „politickej gravitácie“, podľa ktorej majú všetky vtedajšie európske dŕžavy v Amerikách pripadnúť do náručia gringov, sa Trump posťažoval, že gringom bola hemisféra ukradnutá. S odzbrojujúcou aroganciou vyhlásil „Donroe Doctrin“ nadväzujúcu na starú premisu likvidácie „divochov“, kedykoľvek „divosi“ odmietnu počúvať „naše“ zbrane. V praxi to znamená – ak nám nedajú svoju ropu, svoje suroviny a svoju pôdu.
