Je to pochopiteľné. Kým štát si od zvýšenia daní a odvodov veľa sľubuje, až 73 percent opýtaných hovorí o nespravodlivosti. Ako nevyhnutné opatrenie to vníma len 11 percent respondentov. Darmo politici a ekonómovia argumentujú, že konsolidovať, teda šetriť, treba, ľudia sú frustrovaní.
Až 55 percent opýtaných si myslí, že šetriace opatrenia budú znamenať stratu zamestnania či nižšie výplaty. Ľudia sa boja najmä nižšieho čistého príjmu, ale tiež rastu cien a inflácie.
Firmy zas vlani menej hľadali nových ľudí. Z dát spoločnosti Alma Career, ktorá prevádzkuje portál Profesia.sk, vyplýva, že zamestnávatelia zverejnili v minulom roku 249-tisíc pracovných ponúk, pričom išlo o medziročný pokles o 16 percent. Naopak, záujem o prácu bol mimoriadne vysoký. Priemerný počet reakcií na jednu ponuku bol 29, čo možno považovať za rekord.
Najviac pracovných síl chýbalo v obchode, vo výrobe a v doprave. Dopyt je po predavačoch, administratívnych pracovníkoch, obchodných zástupcoch, odborných predajcoch, operátoroch výroby, pokladníkoch, skladníkoch.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť predstavujú vyššie dane a odvody z práce až 42 percent všetkých konsolidačných opatrení vlády a zvýšené zaťaženie môže oslabiť motiváciu ľudí pracovať alebo podnikať, čiže hrozí negatívny dosah na rast ekonomiky. Nasledujúce mesiace ukážu, či politici pri plánovaní konsolidácie trochu neprestrelili. Zodpovednosť je namieste, no priveľké reštrikcie môžu byť niekedy kontraproduktívne.
