Koho to trápi, či nemá nepokojný Trump čo robiť? Ide len o márnivý vrtoch amerického prezidenta?
Trump o kúpe Grónska hovoril už v prvom funkčnom období (2017–2021). Otázka štatútu Grónska nepochádza z Trumpovej hlavy. Viniť iba jeho preto je veľmi zavádzajúce. V bezpečnostných stratégiách sa táto téma objavuje nielen v USA, ale aj v Rusku, Číne a inde. Globálne otepľovanie mení klímu, ľadom pokrytý najväčší ostrov bude opäť zelenieť (od toho je odvodený jeho názov). Okamžite sa tak stáva záujmom veľmocí.
Biely dom neustále zdôrazňuje bezpečnostný aspekt. Je to len sčasti pravda, oveľa dôležitejší je fakt, že Grónsko je bohaté na nerastné suroviny – aj tie vzácne a strategické. Ak zmizne ľad, ich ťažba sa stane oveľa dostupnejšia. Ako vieme, ovládnutie ťažby nerastných surovín je pre Trumpa kľúčové aj na Ukrajine a vo Venezuele.
Pokiaľ by išlo iba o rozmiestnenie vojenských základní, určite by to nebol pre Američanov žiadny problém. Veď sa tam už aj nachádzajú ich vojaci (a mali ich podstatne viac). Kodaň by dala partnerovi v NATO nepochybne zelenú. A nikto nepodceňuje skutočnosť, že Grónsko je pre bezpečnosť USA dôležitým bodom. No o to vôbec nejde, ani o márnivú túžbu Donalda Trumpa niečo vlastniť za každú cenu.
Európania sú morálne rozhorčení: čo si to zas Trump dovoľuje? Odmietajú sa však pozrieť do zrkadla – Grónsko je pozostatkom európskeho kolonializmu.
Grónsko ležiace na západnej pologuli blízko Ameriky je veľké ako Indonézia alebo Saudská Arábia, štyrikrát väčšie ako Francúzsko. Žije v ňom 56-tisíc obyvateľov, na malom území v juhozápadnej časti ostrova (teda smerom do Ameriky). Sú Grónčania schopní zabezpečiť si hranice okolo celého ostrova, spravovať celý ostrov? A je toho schopné päťmiliónové Dánsko vzdialené od ostrova vyše tritisíc kilometrov? Ako chce Kodaň zabrániť rôznym „podnikateľským“ skupinám, rozviedkam prenikať na územie ostrova (čo sa aj deje)? Ak globálne oteplenie naberie na sile, ostrov bude dostupnejší. To je kľúčový fakt.
Európania sú morálne rozhorčení: čo si to zas Trump dovoľuje? Odmietajú sa však dupajúc nohami do zeme pozrieť do zrkadla – Grónsko je pozostatkom ničivého európskeho kolonializmu. Hoci Európania (Vikingovia) objavili ostrov už pred 1 000 rokmi, bol dlhodobo pod správou Nórska či Dánska (s výnimkou 2. svetovej vojny – ochranný dáždnik držal Washington…), na ostrove žijú Grónčania (Inuiti, Eskimáci) hovoriaci vlastným jazykom. Odkiaľ vzalo Dánsko právo robiť si vlastnícke nároky na ostrov, „spravovať“ (okupovať) ostrov?
Iste, iba referendum v Grónsku by malo rozhodnúť, či obyvatelia chcú samostatnosť. Patriotické hnutie je silné, no uvedomujú si prívrženci suverenity všetky úskalia? Rovnako Grónčania odmietajú prechod pod správu USA. Aj teraz sú súčasť Dánskeho kráľovstva, ale nie EÚ. Mohol by vstup do únie zachrániť Grónsko? Strážili by ostrov spoločné sily EÚ? Grónsko však neleží v Európe, ale v Amerike. Maličkosť?
Iste, Trump vojensky neobsadí Grónsko, chce ho kúpiť. Nebol by to v dejinách precedens. Ostrov by sa nestal priamo súčasťou USA, bol by pod zvláštnou správou, tak to majú v rozličnej forme „upravené“ Portoriko, Palau či Marshallove ostrovy. No prečo to má svet teraz riešiť? A odhodlajú sa Európania pozrieť do zrkadla, hľadať racionálne riešenie alebo budú opäť len pokrytecky moralizovať a kárať?
