Iránsky režim si správne uvedomil, že proti rozmáhajúcemu sa povstaniu oveľa väčšími zbraňami ako represia, zatýkanie, strieľanie či popravy sú totálne prerušenie komunikácie, zastavenie toku informácií a odrezanie krajiny od sveta. Nemožné? Iránsky internet je odpojený od zvyšku sveta, telefóny rovnako, večer sa vypínajú (spolu s elektrinou) aj vnútroštátne telefonické prepojenia, podarilo sa vyradiť Starlink, bezpečnostné zložky chodia po budovách a strhávajú satelitné antény. Úplne sa prerušilo ovplyvňovanie a informovanie zo zahraničia (stále však vysiela Rádio Slobodná Európa). Počet pozretí príspevkov bývalého princa Rezu Pahlavího pasujúceho sa za lídra opozície, klesol o 80 miliónov (toľko obyvateľov má Irán). Opatrenie zabralo.
Skúpe sú aj informácie priamo z Iránu. Údaje sa líšia. Zomrelo 600 alebo 2 000 ľudí? Koľko tisíc ľudí bolo zranených? Veľa z nich obchádza ošetrenie v nemocniciach, bezpečnostné zložky totiž poranených hneď lapia ako istých odporcov režimu. Nasleduje mučenie, väzenie alebo poprava.
Režim sa drží nad vodou po opakujúcich sa vlnách protestov aj preto, že chýba zjednocujúca osobnosť na strane opozície, respektíve jej viditeľní predstavitelia (centrum, ponúkajúca sa alternatíva) – tak ako to bolo v roku 1979, keď sa moci chopil ajatolláh Chomejní. Hoci na šacha Pahlavího sa nespomína dobre, lepšie ako nič.
Režim si uvedomil, že voči rozmáhajúcemu sa povstaniu oveľa väčšími zbraňami ako represia, zatýkanie, strieľanie či popravy sú totálne prerušenie komunikácie, zastavenie toku informácií a odrezanie krajiny od sveta.
Kde sú ostatné osobnosti? Buď nie sú, alebo sa boja a sú režimom izolované. Aj bývalí prezidenti Chátamí, Rúhání, Ahmedínežád či posledný premiér (ešte v 80. rokoch) Músáví. Áno, izolovaný je aj extrémistický Ahmedínežád. Prečo? Pravdepodobne bol iba bábkou v rukách všemocných bezpečnostných síl. Neviditeľní sú aj umelci, slávni režiséri či populárni herci (v Československu sa postavili na čelo revolúcie v roku 1989)…
Irán je len na povrchu prísny teokratický štát, je to obal. Obyčajní ľudia sú síce nútení dodržiavať prísne náboženské pravidlá, ale za fasádou, v súkromí si robia, čo chcú. Nielen elity, ako nedávno prezradilo uniknuté video zo svadby dôležitého predstaviteľa režimu, ktorý na svadbe svojej dcéry porušil, čo sa dalo. Elity vodu kážu, víno pijú.
Prvý úder prišiel cez leto. Izraelské a americké útoky a chabá reakcia demaskovali skutočnú silu iránskej armády. Chvastanie už nezaberá. Padol Asad, Hizballáh i Hamas. Financovanie „spojencov“ išlo na úkor ekonomiky, z vreciek obyčajných ľudí. Lenže prišlo veľké sucho a ekonomika sa zrútila: viac než 50 % inflácia, nedostatok potravín, základných vecí, prudká devalvácia meny, avizované zvyšovanie daní, plytvanie vodou elitami, korupcia, ktorá kole oči. To bola povestná iskra. Ľudia sa začali zo zúfalstva búriť. Z ekonomických dôvodov, nie z náboženských. O to vážnejšia je celá kríza.
Hoci sa povstanie rozšírilo aj na vidiek, režim má stále znateľnú prevahu. Protestom chýba centrálne vedenie, sú zvolávané ad hoc, neexistujú opoziční predáci. Návrat Pahlavího je kontroverzný, bombardovanie USA a Izraelom by národ opäť zjednotilo proti „satanovi“. Trump naznačil, že iránske elity sú ochotné rokovať. Pravdepodobný je teda aj venezuelský scenár: skorumpovaný vojenský režim zo strachu straty moci otočí o 180 stupňov a USA získajú nového „spojenca“. No nepredbiehajme.
