Najviditeľnejšou zmenou bude zavedenie dress codu, teda „primeraného“ oblečenia. Je to vítaná zmena. Veď niektorí poslanci chodia oblečení počas rokovaní skutočne úboho, ako keby boli v krčme: ako by si pri svojich päťtisícových platoch nemohli na seba nič kúpiť. Rifle, tričká, mikiny, tenisky, často bez sák. Aj nedávno, keď predstavitelia koaličných poslaneckých klubov oznamovali dohodu, objavili sa pred kamerami príšerne oblečení (vo svetroch). Žiadna úcta – k inštitúcii, k občanom.
Je koniec popísaným tričkám, ktoré si tak obľúbil bývalý premiér, líder Hnutia Slovensko. A skončiť by mali aj transparenty, popísané výkresy. Už boli zakázané, nesmeli sa nosiť do sály, poslanci však našli „kľučku“: transparenty si vyrábali priamo v rokovacej sále. Kde inde v civilizovanom svete vidieť taký cirkus? Či je to len prejavom neschopnosti racionálne argumentovať? Táto neschopnosť sa nahrádza teatrálnosťou, ktorá sa potom predvádza na sociálnych sieťach svojim fanúšikom. O poklesnutú ľudovú zábavu je postarané.
Opozícia prichádza ešte o jednu veľkú „vymoženosť“. Rozprava k zákonom bude obmedzená. Aká to nespravodlivosť, k jednému zákonu sa bude môcť hovoriť len 37,5 hodiny! Bude to stačiť? Hoci všetci priznávajú, že k veľkej väčšine zákonov rozprava trvá krátko, niekedy vôbec, ide o princíp. Ale aký? Koalícia pristúpila k obmedzeniam práve po skúsenostiach z decembrovej schôdze. O jednom zákone sa rokovalo dva týždne. Je to normálne? Chápeme, že zákon môže byť účelový a zlý, ale predsa máme na to v republike iné nástroje.
Obyčajní ľudia majú v práci alkohol prísne zakázaný, hrozí im okamžitá výpoveď. A poslanci? Či to niečo hovorí o kvalite a náročnosti práce poslanca?
No buďme korektní, tu nejde len o súčasnú opozíciu. Obštrukcie využíva každá opozícia, využívali ju aj súčasné koaličné strany, keď sa nachádzali na „opačnom brehu“. A urobili by to znovu. Súčasné opozičné strany si budú túto zmenu možno už o dva roky pochvaľovať, keď sa ony dostanú ku kormidlu. Navyše, prideliť stranám počet hodín na diskusiu podľa počtu poslancov je spravodlivé. Pre tých, ktorí budú chcieť „kaziť“ prerokovanie zákonov nekonečnými, hlúpymi, nič nehovoriacimi (dvojslovnými) „faktickými“ poznámkami, je to pohroma.
Etický kódex má aj sporné ustanovenia. Skutočne sa bude kontrolovať správanie a vyjadrovanie poslanca aj mimo Národnej rady? Je pravdou, že viacerí poslanci prílišnou slušnosťou a vyberaným jazykom nevynikajú, ale všetko má svoje medze. Je to len prejav ich charakteru. Nemali by sa tiež v NR SR rovnaké pravidlá aplikovať aj na ministrov, štátnych tajomníkov a predsedu vlády?
Kódex je trochu deravý. Zabudlo sa na dary poslancom či presnejšie vymedziť konflikt záujmov – a najmä na pitie alkoholu. Opoziční poslanci sa často sťažovali, že tí koaliční sú neraz „spoločensky unavení“. Ani jeden obvinený sa doteraz na dychovú skúšku neodhodlal… Pritom celý národ videl, ako sa im pletie jazyk. Obyčajní ľudia majú v práci alkohol prísne zakázaný, hrozí im okamžitá výpoveď. A poslanci? Či to niečo hovorí o kvalite a náročnosti práce poslanca? Poslanci by mali ísť ľuďom príkladom, no je to neraz práve naopak. Aj o tom je Slovensko.
