Európski poľnohospodári sa obávajú, že ich latinskoamerická konkurencia – reprezentovaná brazílskymi, argentínskymi, paraguajskými a uruguajskými veľkopodnikmi – oberie o významné podiely na vlastnom trhu. Len za posledných 8 rokov zatvorili v Európe vyše 20 cukrovarov, vlani jeden v Česku a šušká sa, že tohto roku by mohol skončiť aj jeden z posledných dvoch cukrovarov na Slovensku. Ak by sa to stalo, prišli by sme o sebestačnosť v cukre.
Nehrá sa však len o cukor. Ide aj o hovädzie a hydinové mäso, etanol, kukuricu, sóju. Tam všade sú krajiny Mercosuru lacnejšie a efektívnejšie, pretože tamojší producenti na rozdiel od európskych nemajú ruky zviazané striktnou legislatívou bazírujúcou na dodržiavaní ekologických štandardov. Liberalizácia obchodu medzi EÚ a zoskupením Mercosur sa pripravovala 25 rokov. Jej platnosť na poslednú chvíľu odvrátil mohutný štrajk poľnohospodárov v Bruseli, ktorý iniciovali Francúzi. No nielen im, všetkým Európanom tečie do topánok.
Krajiny Mercosuru sú lacnejšie a efektívnejšie, pretože na rozdiel od európskych nemajú ruky zviazané striktnou legislatívou bazírujúcou na dodržiavaní ekologických štandardov.
Tisícke štrajkujúcich farmárov z celej EÚ sa možno podarilo oddialiť vpád juhoamerických agroproduktov o rok či dva. Poslanci Európskeho parlamentu zobrali ich obavy na vedomie a tesnou väčšinou hlasov poslali dohodu na preskúmanie Súdnemu dvoru EÚ. Hrá sa naozaj o budúcnosť európskeho poľnohospodárstva, ale aj priemyslu. Európa potrebuje pod tlakom silnejúcej čínskej konkurencie vyvážať do Latinskej Ameriky najmä automobily, rôzne investičné celky, služby.
Ak dohoda prejde, vznikne najväčšia zóna voľného obchodu na svete s viac ako 700 miliónmi obyvateľov. Farmári sa netaja tým, že najväčší účet za rysujúce sa výhody budú platiť práve oni – a spolu s nimi európski spotrebitelia. Neveria, že garancie o zdravotnej neškodnosti juhoamerickej produkcie, ktorými sa oháňa Európska komisia, sú dostatočné.
Jeden príklad za všetky. Skupina írskych farmárov, v ktorej boli aj novinári, sa vybrala pred podpisom dohody do Brazílie a bez problémov tam nakúpila v obchode s farmárskymi potrebami antibiotiká s rastovými hormónmi. Íri sa pýtajú: Vyhovujú či nevyhovujú stejky, ktoré prídu z Brazílie na európske pulty, euroúniovým štandardom?
Obchodná dohoda EÚ s krajinami Mercosur dostáva do priamej konfrontácie dva typy poľnohospodárstva. Jeden, postavený na supertechnológiách a využívajúci výhody z obrovskej koncentrácie pôdy sústredenej v rukách latifundistov. Farmy s výmerou sto, dvesto či tristotisíc hektárov tam nie sú zriedkavosťou. A zoči-voči nim stoja tisícnásobne menšie európske rodinné farmy.
Pre Slovensko vraj Mercosur nie je hrozbou. Tou je prílev lacného ukrajinského obilia či kurčiat. No tak ako ukrajinské obilie vytlačilo slovenské obilie zo západnej Európy, môžu prísť vstupom Mercosuru o odbytiská aj slovenskí chovatelia dobytka. Liberalizácia obchodu stavia tradičné poľnohospodárstvo z nôh na hlavu.
