Len dobrý príklad, že krajina, ktorej nie je umožnený vlastný rozvoj, spravidla spadne do represívneho systému. Snaha o uchránenie si vlastných ekonomických zdrojov a rovnocennej pozície sa stane fraškou. Kolonizácia pozná mnohé moderné spôsoby, ako si udržiavať zdanlivo stratenú moc.
Nová kapitola scenára – ktorý prebieha v iránskych uliciach s tisíckami obetí, ktorých smrť ešte aj najvyšší vodca Alí Chameneí nazval neľudskou a brutálnou (niekoľko tisíc mŕtvych, zranených či odsúdených na smrť) – je pokračovaním dlhými dejinami boja o moc. Z hľadiska Iránu o svoju samostatnosť, z hľadiska globálnej politiky o trhanie iránskej koristi zo strany veľmocí konca 19. a 20. storočia: Veľkej Británie, Ruska a USA – neskôr spoločne s Izraelom. Keď sa v decembri 1943 práve v Teheráne stretli Roosevelt, Churchill a Stalin, aby sa dohodli na konci vojny, ohlásili nové usporiadanie sveta. Irán však chcel nemožné: rozhodovať o sebe sám. Šach Reza Pahlaví, ktorého v roku 1979 zvrhla islamská revolúcia, sa vtedy vraj vyjadril, že svojmu otcovi nikdy neodpustí, že „ropné polia nepodmínoval a nepovedal, že ak sa ich ktokoľvek dotkne, vyletí do povetria.“
Iránska teokracia nie je príčinou tlaku Izraela a USA na napadnutie Iránu – je jeho dôsledkom. Irán mal v povojnovom období a po skončení priamej britskej nadvlády svojho demokraticky zvoleného premiéra zo sekulárnych kruhov. Bol ním Mohammed Mossadek, rešpektovaný najmä preto, že znárodnil ropný priemysel, čím ohrozil jeho kontrolu Britmi. Vieme však, ako vždy dopadli demokraticky zvolení politici – v Iráne, Guatemale, Kongu, v Čile, Argentíne, vo Venezuele či v Bolívii. A nikdy to nebolo pre ich neochotu rokovať. Nie je to tak ani teraz. Kedykoľvek malo vyjednávanie nastať, Izrael vyhlásil, že vyjednávať nebude. Vyjednávanie teda stiahol aj Trump.
Postup zabíjaním či unášaním (politikov aj civilistov) vydieraním, ekonomickým tlakom a kultúrnou propagandou máva spravidla za výsledok požadovaný cieľ: k moci smerujú čoraz konzervatívnejšie sily a stupňuje sa vnútorný rozkol. Vtedy je čas supa, ktorý môže zlietnuť k svojej koristi a rozprávka o obrane ľudských práv sa nazve pravým menom: som tu, aby som zožral tvoju ropu.
