Most do neznáma?

Pred niekoľkými dňami uzrel svetlo sveta výskum, ktorý v marci 2010 uskutočnil Fórum inštitút. Šamorínsky inštitút skúmal voličské nálady občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku a zistil, že 52 percent Maďarov žijúcich na Slovensku by vo voľbách podporovalo SMK a 28 percent Most–Híd. Asi desať percent opýtaných sa ešte nerozhodlo a zvyšok by volil iné strany.

30.05.2010 18:19
Bugár, Nagy Foto:
Béla Bugár (vpravo) a László Nagy počas tlačovej konferencie, na ktorej pred rokom predstavili program novej strany Most - Híd.
debata (58)

Ak výsledok doplníme hlasmi zatiaľ nerozhodnutých voličov, tak 12. júna bude 59 percent podporovať SMK a 31 percent Most–Híd. Keď to pretransformujeme na „celoštátnu úroveň“, SMK dosiahne 6 percent a dostane sa do parlamentu aj tak, ak ju svojím hlasom nepodporí ani jediný volič slovenskej národnosti.

Ale aký osud čaká stranu Most–Híd? Tak sa zdá, že osud Bélu Bugára je v rukách občanov slovenskej národnosti. Lebo na celoštátnej úrovni dostane od tunajších Maďarov 3 percentá a teraz je otázne, ako sa bude správať vo voľbách slovenské voličstvo? (Lebo podľa prieskumov sú voliči maďarskej národnosti vytrvalí, nie je pravdepodobné, že zmenia svoj zámer.)

Teda, ako budú voliť tí slovenskí intelektuáli, ktorí dvadsať rokov opakovali, že s menšinovými Maďarmi je ten problém, že sa uzatvárajú do seba, nestarajú sa o celoštátne problémy a dokážu rozmýšľať len v rámci strany etnického charakteru. Tak nech sa páči, teraz je tu strana bez etnického podtextu, možno ju podporiť. Doterajšie reakcie však nesľubujú nič dobré. Slovenskí intelektuáli vrátane novinárov sa tvária dosť kyslo, keď hovoria o strane Most–Híd. Diskutujú o rozličných akademických princípoch, a pritom nechcú vidieť, s akou revolučnou myšlienkou sa zakladatelia strany Most–Híd vytasili, keď namiesto čoraz primitívnejších etnicky zaodetých rozbrojov začali budovať stranu, ktorá si vyžaduje viac kreativity a je skutočne jediná postavená na progresívnej filozofii.

Veľká časť slovenských intelektuálov si o strane Most–Híd myslí, že je to v podstate maďarská strana a boj medzi SMK a Most–Híd je maďarská „vnútorná“ záležitosť. Medzitým však politici SMK čoraz hlasnejšie opakujú, že Bugár je zradca, lebo založil takú stranu, ktorá nemá nič spoločné s Maďarmi žijúcimi na Slovensku.

Vo voľbách roku 1992 kandidovala jedna slovenská liberálna strana ODÚ a jedna maďarská liberálna strana MOS. Ich lídri boli liberáli, ale trochu zbabelí. Tieto dve strany nemali odvahu kandidovať na spoločnej listine, lebo vraj „žalúdok“ slovenských voličov by nestrávil „takýto slovensko– maďarský galimatiáš“. Vo voľbách ODU získala 4,9 percenta a MOS 2,3 percenta, teda ani jedna strana sa nedostala do parlamentu, a tým veľmi pomohli Mečiarovmu víťazstvu.

Je otázka, či sa za dvadsať rokov zmenilo niečo v slovenskom zmýšľaní. Slovensko–maďarská strana už síce existuje, ale vari dostane tento výhonok od voličov mandát na to, aby mohol pracovať v parlamente na vytvorení moderného, európskeho Slovenska? Teraz v podstate ide o rozhodnutie voličov slovenskej národnosti, či Most–Híd k svojim 3 percentám „z maďarského“ prostredia dostane chýbajúce 2–2,5 percenta hlasov zo „slovenského“ prostredia a dostane sa do parlamentu, a tým získa pre súčasnú opozíciu skutočne väčšinu, alebo môžeme v našej malej domovine čo aj myšlienku slovensko–maďarskej spolupráce „zakopať“ na ďalších 15–20 rokov.

58 debata chyba