Jedenásty november sa stal Dňom vojnových veteránov preto, aby pripomínal hrôzy a útrapy vojakov i bežných ľudí, ktoré priniesla pred sto rokmi Veľká vojna a po nej aj tie ďalšie. Žiaľ, vo svete stále umierajú vojaci a kopú sa nové vojenské hroby. Nech sú dôvody na vyvolanie ozbrojených konfliktu akékoľvek, prvý, kto sa stane jeho obeťou, je vojak. Mali by sme sa preto zaujímať, aké sociálne a zdravotné podmienky sú vytvorené pre výkon jeho služby, ale aj po jej skončení.
Zväz vojakov upozorňuje, že tak, ako sa to hodnotí v Bielej knihe o obrane Slovenskej republiky, existujú u nás veľké disproporcie v zabezpečení ozbrojených síl pre plnenie zákonných úloh, ako aj záväzkov, ktoré SR má. Z toho vyplýva, že vojaci si jednoznačne zaslúžia väčšiu pozornosť.
Na poslednom cvičení Ground Pepper 2014 sme sa presvedčili o tom, že sa vedia intenzívne pripraviť na svoje poslanie. Bezpečnosť vo svete oproti minulosti je však čoraz menej stabilná. Veríme, že v prípade potreby budú naše ozbrojené sily pripravené splniť svoju úlohu profesionálnym spôsobom.
Deň vojnových veteránov nás priamo nabáda na to, aby sme sa zamysleli, či na Slovensku venujeme patričnú pozornosť i vojenským cintorínom a hrobom. Určite si vyžadujú väčšiu starostlivosť zo strany štátu, miest a obcí. Údržba týchto pomníkov minulosti nie je systematická, tak ako to máme možnosť vidieť napríklad vo Francúzku. Nepostačuje, keď sa na týchto pohrebiskách náhle upratuje len pár dní predtým, než sa tam konajú pietne akty. Pochovaní vojaci si takýto ľahostajný prístup nezaslúžia.
Aj tohto roku 11. 11. o 11. hodine a 11. minúte začnú vyzváňať kostolné zvony. Potom si chvíľou ticha a skromným kvietkom, akým je červený mak, na mnohých miestach sveta, ale aj na Slovensku, najmä na vojenských cintorínoch, s pokorou uctime všetkých tých, čo položili vo vojnách svoj život. Toto je čas, keď treba hovoriť o tom, akú hodnotu má sloboda a mier.