Krutá realita násilia

V časoch, keď v rodine vládol všemocný „páter familias“, domáce násilie nebolo ničím výnimočným. Postupné zrovnoprávňovanie žien v spoločnosti vytvorilo celkom odlišnú atmosféru, v ktorej by už teoreticky nemalo mať násilie svoje miesto v rodine. V skutočnosti sa však naďalej pácha na ženách i deťoch. Spoločenská klíma totiž len vytvára lepšie alebo horšie podmienky pre existenciu tohto sociálne patologického javu.

18.03.2015 13:30
debata (17)

Jeho pravá príčina spočíva v charakterových vlastnostiach jeho pôvodcu, teda akým typom psychopatie je postihnutý. Túto poruchu osobnosti medicína nepokladá za duševnú chorobu, lebo v skutočnosti ide o abnormálnu povahu. Vo všeobecnosti sa posudzuje ako trvalá disharmónia osobnosti. Typický psychopat totiž neváha klamať do očí, je agresívny, panovačný a bezcitný. Spravidla aj podlízavý, čo mu umožňuje, aby ľahko získal priazeň ľudí a páchal závažné podvody veľkého rozsahu.

Vzhľadom na otupenie v morálnych a etických princípoch takáto osoba nedokáže oľutovať svoje chyby a vziať si z nich ponaučenie. Práve preto typickým znakom domáceho násilia je, že pretrváva dlhodobo a má stupňujúci charakter.

Často sme svedkami, že psychopat zjavne provokatívnym spôsobom ignoruje právo iného žiť bez strachu a násilia. V snahe uspokojiť pocit egoizmu, surovosti a bezcitnosti vyvoláva konflikty, šíri okolo seba nepokoj, čím vytvára takmer neznesiteľné rodinné prostredie, ktoré partnerov ťažko neurotizuje a negatívne pôsobí na citový, rozumový a mravný vývoj detí.

Je všeobecne známe, že prevýchova psychopata je problematická. Americký profesor Hervey M. Cleckley ako jediný tých istých psychopatov vydržal skúmať tridsať rokov. Dospel k jednoznačnému záveru o šanci ich prevýchovy. Za celý ten čas nenastala náprava ani u jedného!

Mnoho postihnutých, ktorým osud spojil ich životy so psychopatom, sa pokúšalo a stále sa pokúša zmeniť ich neprístojné správanie. Toto úsilie však ostáva bez očakávaných výsledkov.

Judikatúra Najvyššieho súdu opierajúca sa o poznatky psychiatrie konštatuje, že psychopatické poruchy osobnosti sú trvalé a nedajú sa ovplyvniť liečbou ani výchovný prostriedkami, teda ani výkonom trestu odňatia slobody. Takýto človek ostáva naďalej potenciálne nebezpečný.

Súčasná právna úprava podľa Občianskeho zákonníka umožňuje týranej a ohrozovanej osobe domáhať sa ochrany súdnou cestou, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia stalo ďalšie spolunažívanie s násilníkom v spoločnom byte neznesiteľné.

Súd môže domácemu tyranovi užívacie právo obmedziť alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Pričom aj policajt je oprávnený na 48 hodín vykázať násilníka zo spoločného obydlia (v najnovšom návrhu novely zákona sa píše až o 10 dňoch). Sám zákonodarca týmto spôsobom uzákonil, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu prevahu. Teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu.

Ani súčasná právna úprava ohľadom ochrany pred domácim násilím však vo verejnosti nie je dostatočne známa. To je jednou z hlavných príčin, prečo týrané osoby spravidla nevyužívajú zákonné možnosti vrátane úplného vylúčenia domáceho tyrana zo spoločnej domácnosti prostredníctvom sú­du.

Významnú úlohu tu zohráva i to, že obete násilia sú často paralyzované rozličnými vyhrážkami, fyzickými útokmi a obavou pred zvýšením intenzity útokov, ak sa to odhalí. Preto sa nepokúšajú vyhľadať akúkoľvek pomoc na súde či polícii. Úzkostlivo taja svoj problém aj pred najbližšími príbuznými. Z toho vyplýva, že dôležitou úlohou v prevencii a v potláčaní domáceho násilia by mala byť dôsledná osveta zameraná na vysvetlenie možnosti ochrany pred domácim násilím prostriedkami trestného a občianskeho práva.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #násilie #domáce násilie #násilie na ženách