Vyzerá to síce na dostatočný čas, ale otázky sa vždy viažu na konkrétnu ukážku textu, ktorých je v teste niekoľko. Ak ho chce študent správne pochopiť, musí si ho prečítať aspoň dvakrát, niekedy aj viac. Robia to najmä tí lepší a poctivejší, ktorým záleží na výsledku. Samozrejme, strácajú tým minúty a nie vždy potom stihnú test dokončiť, prípadne posledné otázky robia ako z rýchlika. Tým dochádza k tomu, že veľakrát horší študenti, ktorí majú tendenciu tipovať, dosiahnu lepší výsledok ako jednotkári. Naopak, na napísanie slohu (približne pol druha strany) majú až dve a pol hodiny a takmer všetci skončia už po hodine.
Na toto negatívum sme si my slovenčinári už zvykli. Na obsah testov sa však akosi nedá zvyknúť. Mali by obsahovať najmä otázky týkajúce sa učiva prebratého za štyri roky štúdia. Nie je to tak. Otázky by mali byť jednoznačné, rýchlo a ľahko pochopiteľné. Aj tu je opak pravdou. Napriek tomu, že každý rok sa píšu k testom zo škôl pripomienky, nič sa nezmenilo. Ale predsa niečo… Ak by existovala súťaž o najnevydarenejší test, tohtoročný by na sto percent vyhral! Priam ukážka, ako nemá vyzerať. Preto aj výsledky budú zrejme všeobecne chabé. Ale nie vinou lajdáckosti študentov či neschopnosti ich učiteľov, no pre neschopnosť a lajdáckosť autorov tohto testu. Neverím, že ich pripravil slovenčinár!
Učím na strednej škole vo Zvolene, na písomných maturitách som bol v Lučenci. Hovoril som najmenej s desiatimi slovenčinármi, všetci tvrdia, že testy nevyjadrujú objektívne vedomosti žiakov, nevychádzajú ani z cieľových požiadaviek na maturitu a tie tohtoročné boli úplne „spackané“. Ide o nespisovný výraz, no charakteristickejší nenachádzam.