Čo sa malo dopovedať

K udalostiam, ktoré si treba pripomínať, iste po zásluhe patrí nebývalá povodeň, ktorá zasiahla južné Slovensko v polovici júna 1965. Pripravila o prístrešia tisícky obyvateľov a spôsobila veľké ekologické i materiálne škody na pôdnom fonde. Bez ohľadu na vtedy platné predpisy a kompetencie na jednotlivých horizontoch štátnej správy v mimoriadnych situáciách, ktorých škody neboli dovtedy nikdy od vojny také rozsiahle, museli rozhodovať až najvyššie orgány československého štátu.

16.06.2015 12:00
debata

Príkladným môže byť rozhodnutie o potopení troch vlečných člnov naložených balvanmi v trhline dunajskej hrádze pri obci Číčov. Presným odstrelom a tak, aby sa potopili práve tam a vtedy, keď sa dostali do priestoru prelomenia hrádze, ako o tom v televízii hovoril bývalý náčelník ženijného vojska Jíří Brychta. Rovnako treba spomenúť, že materiál na obnovu hrádzí sa vozil nepretržite dňom i nocou z kameňolomov z okolia Nového Mesta nad Váhom a Nitry, pretože bližšie sa na rovine tejto časti Slovenska nenašiel.

O vtedajšej vyspelosti a súdržnosti občanov celej republiky, ale najmä okresných činiteľov, svedčí to, že všetci postihnutí sa mali kde uchýliť a deti v septembri nastúpili do školy tam, kde boli ubytovaní ich príbuzní alebo aspoň jeden z rodiny. Taktiež obnova obcí aj s finančným krytím išla z rozpočtov „patronátnych okresov“ z Čiech, Moravy i nepostihnutých častí Slovenska.

Nebudem špekulovať, ako by terajšie orgány štátu riešili rozsahom škôd podobný prípad dnes. Koľko prekážok a požiadaviek by sa vynorilo z našich hláv a postojov, koľko dobrovoľných zbierok by bolo potrebných, ako by prebiehali rokovania v orgánoch Európskej únie o mimoriadnej pomoci a kto by ich musel verifikovať. To nech si odpovie každý za seba, ak pocit spolupatričnosti v nás už nie je zadusený egoizmom a chytráčením.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Povodeň