Mnohí lekári podliehajú apatii a frustrácii aj z toho, že práve ti šikovní to v obkľúčení závistlivcov a neprajníkov nemajú dnes ľahké. V slovenskom zdravotnom systéme chýba poistný princíp, zohľadnenie poistných rizík, zodpovednosť manažmentu nemocníc aj základné komunikačné kompetencie.
Riaditeľ predsa musí byť osobnosťou s prirodzenou autoritou, mal by byť dôveryhodný, čestný, pracovitý, schopný sa trvalo učiť, inšpirovať a motivovať ľudí, navyše musí byť tímovým hráčom. V našom systéme však chýba dlhodobo udržateľná a systematicky budovaná sieť zdravotníckych služieb, priorita práv pacientov, úcta k chorému, globálna výchova k zdraviu. Už pomaly neexistuje ani výber kvalitných pracovníkov a študentov, budúcich lekárov s dostatočnou empatiou.
Žiaľ, súčasné problémy vnímajú niektorí lekári skôr ako otázku priorít. Pritom ide viac o absenciu dobrej vôle ako dobrého programu. Bolo by však omylom, keby sme rezignovali na snahu presadzovať verejný záujem v tomto rezorte. Ak sa v zdravotníctvu podarí presadiť spravodlivé pravidlá, tak sa mu začne lepšie dariť. Inak sa môže stať, že drahé súkromné a kvalitné zariadenia sa stanú nedostupné pre väčšinu obyvateľstva, pre ktorú ostanú iba lacné a nekvalitné verejné služby.
Lekári potrebujú silnú, zákonom a spoločnosťou akceptovanú stavovskú organizáciu, ktorá bude bez politickej dikcie presadzovať normálne pomery v zdravotníctve. Preto musíme dosiahnuť zmenu zákona o lekárskej komore, ktorý ju v dnešnej podobe kladie na úroveň, bez urážky, zväzu záhradkárov. Iste, nemáme zdravotno-sociálny systém ako napríklad Nóri, ani ich finančné zdroje. U nás sa zázraky nedajú spraviť ihneď. Len dlhodobá systematická práca s odhodlaním, obetou a nasadením prináša ovocie.