Medailové paradoxy

Dosiaľ som vyznamenania vnímal ako niečo poriadne premyslené, cielené a zaslúžené za celoživotné dielo, postoje a príkladnosť, aj ako príležitosť odsunúť bokom politiku či subjektivizmus.

10.01.2016 10:00
debata (1)

No tím terajšieho Prezidentského paláca znovu poodhalil suterén, do ktorého zosunul najvyšší ústavný úrad po nástupe aktuálnej hlavy štátu. Ocenením M. Porubjaka, E. Valka, P. Holländera, O. Pastiera a S. Szomolányiovej len potvrdil link na „politickú kapelu“ zrodenú a poskladanú za štvrťstoročie medzi Ventúrskou ulicou a oplotenou budovou na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Nič proti M. Handzušovi, do vlaňajšej jari som si ho vážil. Absurditou však je, že ho pri udeľovaní medaily prezidenta uviedli ako hokejového reprezentanta SR po roku, v ktorom nielenže nereprezentoval Slovensko, ale sa výzvou na bojkot hokejovej reprezentácie postavil proti záujmom našej krajiny. Hokejoví fanúšikovia sa môžu právom pýtať, prečo A. Kiska nevyznamenal skôr M. Šatana, P. Bondru, Ž. Pálffyho alebo M. Hossu, ktorý Stanley Cup priviezol do Trenčína už tretíkrát.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #vyznamenanie