Kto chce byť IN

Dnes, keď sa väčšina rodičov vidí s deťmi po celodennej práci až večer, majú učitelia podstatnejší podiel na výchove najmladšej generácie. Úroveň znalosti gramatiky slovenského jazyka väčšiny žiakov a študentov je však úbohá, stačí si prečítať príspevky blogerov.

27.07.2016 15:00
debata

Zo stovky náhodne vybraných iba jeden rozlíši dub od buka. Možno už len jeden dokáže zaspievať nejakú ľudovú pieseň, na ušiach majú stále slúchadlá, nepoznajú ani jednu Mozartovu skladbu. Po uliciach síce chodia krížom-krážom aj s mobilmi, hoci sa stretávajú, navzájom si posielajú esemesky, ak práve nesprejujú zastávky hromadnej dopravy alebo priečelia historických budov. Chcú byť „IN“, a tak nosia nezaviazané šnúrky na plátených teniskách, alebo si dávajú potetovať svoje telo. Naozaj sa im to bude páčiť aj o 40 rokov?

Túto mládež nevidíme behať po lese, skôr vysedáva v kaviarni, kde sa za jedným stolíkom tlačia i štyria, každý sa sám hrá s počítačom. Drogy, ani tie najľahšie, radšej nespomínam. Na tom všetkom majú svoj podiel viny súčasní učitelia. Preto si nemyslím, že by sa mali plošne, teda všetkým zvyšovať platy. Argument, že veď aj v Nemecku sú oveľa vyššie, neobstojí. Všetci tam zarábajú viac ako u nás. Robotníci, lekári, dôchodcovia.

V breznianskom gymnáziu sme mali zemepisára telocvikára Ladislava Kubaška, a to bol veru PÁN učiteľ. Ale aj mnohí ďalší, ktorí v päťtisícovom mestečku boli skvelými organizátormi športových, kultúrnych a turisticko-poznávacích podujatí. Pod ich krídlami tam vyrástlo mnoho športovcov, ktorí reprezentovali Československo v zahraničí. Čo si však myslieť o tých pedagógoch, čo teraz chodia do Bratislavy rachotiť na bubnoch? Skôr pripomínajú cirkusantov. Iste, nájdu sa aj takí, pre ktorých sa stala práca učiteľa životným poslaním. Len akoby ich bolo výrazne menej a najmä menej o nich počuť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Učitelia #vzdelanie