Počas mimoriadnej schôdze sa včera odohralo jedno opozičné parlamentné odvolávacie divadielko, a potom sa pod vplyvom nových afér na tieto „staré“ kauzy zabudne. A to by sa práve nemalo.
Prejavilo sa tu totiž jedno veľké darebáctvo vlastníkov distribučných spoločností a možno aj protiprávne konanie konkrétnych osôb v podobe nadŕžania monopolom. Došlo tu k obrovskému zlyhaniu štátnych nominantov v riadiacich orgánoch, majúcich vplyv na cenovú reguláciu energií a vody, nominantov Smeru nevynímajúc. Tí nieže nezakročili, ale ani neavizovali, aké darebáctvo chystajú majitelia pod ochrannou kuratelou regulačného úradu. Dokazuje to aj následné urýchlené zvolávanie štátnych nominantov v riadiacich hospodárskych orgánoch ministrom Žigom.
Je to, okrem iného, aj flagrantný prípad torpédovania základného piliera politiky vládnej ľavicovej strany, ale aj samotnej Ústavy SR, ktorá hovorí o sociálnom rozmere trhového hospodárstva Slovenska. Iba ak by sa to trhové chápalo tak, že utrhni si, koľko a čo len môžeš.
Členstvo v riadiacich a kontrolných orgánoch by sa nemalo brať ako trafiky, darované podporovateľom jednotlivých politických strán, ktoré sú práve pri moci, ale ako služba štátu a jeho občanom.
Nič nemôže narušiť dôveru občanov v politiku tak ako rozpor medzi sľubovaným a realizovaným. To by politici mali mať predovšetkým na pamäti. V opačnom prípade sa nemôžeme diviť, že voliči sa priklonia k tým stranám, ktorých hlavnou a často jedinou politickou agendou je poukazovať na, žiaľ, nie raz pravdivé zlyhania vládnych nominantov.