Rozhovory a články o utrpení Židov počas Slovenského štátu a príbehy preživších, ktorí sa vrátili z táborov smrti, uverejňované v posledných týždňoch, by mali čítať predovšetkým tí, ktorí sa stále „nadájajú“ historickou spisbou Vnuka a Ďuricu.
Dnešní pohrobkovia ľudákov, ktorí velebia Ferdinanda Ďurčanského a chodia spievať a klásť vence k hrobu Jozefa Tisa, sú stále medzi nami. Hoci sú to zväčša mladí junáci, ich myslenie si v ničom nezadá so starými ľudákmi – tak ako oni by za spevu „Rež a rúbaj do krvi…" vedeli nastoliť poriadok, podľa svojho gusta.
A tak ani neprekvapuje, že aj po toľkých rokoch u nich pretrváva myšlienka na blahorečenie Tisa a Vojtaššáka. To by však bol ten najväčší omyl a výsmech demokracie.
© Autorské práva vyhradené
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
