behlo len niekoľko hodín a zrodila sa ďalšia výzva, smerom k primátorom a starostom, aby netolerovali vo svojom okolí prejavy fašizmu. A to nie je všetko. Po takmer roku bola vypočutá výzva historikov, ktorí upozorňovali, že nárast extrémizmu vraj ide ruka v ruke s nedostatočným počtom hodín dejepisu v školách.
Skrátenie vyučovania z dvoch hodín týždenne na jednu hodinu má podľa nich priamy dosah na slabú znalosť dejín a neschopnosť mladých ľudí správne sa orientovať v súčasnom politickom a ekonomickom priestore.
No popri tej záplave rôznych výziev som nikde nečítala výzvu, ktorá by smerovala k tým najpovolanejším – k rodičom. Práve tým, ktorých prvoradým poslaním je zdravý vývoj ich detí. Práve dôraz na rozvoj ich myšlienkových pochodov, a nebojím sa napísať aj utváranie si svetonázoru, je v rukách rodičov.
Len ťažko môžeme dosiahnuť pozitívny výsledok u dieťaťa, aj keď mu dáme niekoľko hodín dejepisu navyše, keď jeho rodičia používajú extrémisticky slovník, keď na dennej báze vštepujú svojim deťom myšlienky negativizmu, keď často výchovu prenechávajú ulici, aby oni mali voľnejšie ruky pri svojich pracovných aktivitách.
V súčasnosti sa do života dostal ďalší škodlivý fenomén, a to zaťahovanie detí do problémov rodičov. Voľakedy bolo tabu hovoriť pred deťmi o niektorých témach, o. i. aj o financiách, no dnes už dokonca aj trojročné dieťa vie o finančných či pracovných problémoch rodičov, a vie aj to, kto je na príčine.
Rodičia namiesto toho, aby svojim deťom vštepovali láskavosť slova, dávajú im kvapky nenávisti a zloby, ktoré majú v sebe. A toto nevykynoží ani hodina dejepisu navyše či nespočetné množstvo výziev, ktoré sa často odrazia od verejnosti tak ako hrach hodený na stenu.