Táto vláda a vlastne všetky ponovembrové vlády pchali peniaze a podporovali zahraničné investície najmä za „čiaru Žilina – Nitra“.
Smiech cez slzy vyvolávajú tzv. „opatrenia na vyrovnávanie regionálnych rozdielov“. Akoby nimi vláda chcela liečiť slepé črevo hladkaním brucha. Stačilo by jedno opatrenie: diaľnica z Budimíra pri Košiciach do Vyšného Nemeckého.
Zachoval sa mi autoatlas SR z roku 1998 – teda takmer 20-ročný. Je na ňom čiarkovane vyznačená diaľnica od Budimíra po hranicu s Ukrajinou vrátane tunela popod Dargovský priesmyk. Zahraničný investor by sa správal nerozumne, keby chcel tlačiť kamióny cez kopce a serpentíny. Investuje tam, kde je dobrá infraštruktúra. „Odborníci“ argumentujú nízkou zaťaženosťou cestných komunikácií v Zemplíne. Bodaj by nebola nízka, keď nie je čo prepravovať.
Ešte aj elektrifikovaná železnica sa končí v Trebišove. Pritom celé Slovensko sme boli schopní elektrifikovať v priebehu niekoľkých rokov. A posledných cca 50 km rýchlikovej trate ostalo bez elektrifikácie. Vo vlakoch do Humenného sa už roky musia v Trebišove meniť elektrické lokomotívy za dieselové.
Dá sa definovať pravidlo: „Záujem vlády o región je nepriamo úmerný vzdialenosti regiónu od metropoly." Mladí, najšikovnejší ľudia utekajú za prácou do zahraničia. Ide o ďalší exodus, čo je veľká hanba! Zamaskovať problém akýmisi príspevkami na presťahovanie nie je riešením regionálnych rozdielov.
Problém je i v tom, že nám vládnu právnici a nie manažéri. Keby sme mali vo vládach viac manažérov, určite by riadili štát lepšie ako právnici. Vychádzali by z tzv. SWOT analýzy (silné stránky – slabé stránky – príležitosti a riziká) a odhalili by najväčšiu slabú stránku – zväčšujúce sa regionálne rozdiely a z toho vyplývajúce riziko vyľudňovania regiónu.
Netreba sa chváliť vynikajúcimi ekonomickými výsledkami, keď sa slabé stránky – regionálne rozdiely – prehlbujú. A to nielen medzi najväčším slovenským regiónom Zemplínom a západom, ale aj v relácii s ďalšími kútmi Slovenska.