A tak sme doslova zavalení balastom: sociálne siete sú plné statusov, ktorých jediným cieľom je ukázať: aha, tu som! Internet je plný blogov, ktoré píšu grafomani bez štipky znalosti veci a nenávistných komentárov od trollov, nehovoriac o rôznych konšpiračných weboch, ktoré šíria nepodložené informácie a propagandu s cieľom vyvolávať nenávisť. Najhoršie na tom je, že mladí toto všetko pasívne konzumujú, sem-tam niečo „lajknú“, no v princípe sú pre nich konšpiračné weby súčasťou „normálneho mediálneho priestoru“ – predstavujú len alternatívu pre tradičné médiá. Šírenie demagógie, dezinformácií a poloprávd si tak mýlia so slobodou slova. Mládež tak stráca schopnosť rozlišovať, čo je pravda a čo je lož.
Mladí majú zároveň pocit, že každý okamih musí byť zachytený na mobile. Rozjarená partia podgurážených mladíkov príde k jazeru a hecujú sa, kto skočí do vody z vyššieho brehu. Kedysi to bola čistá zábavka (niekedy aj s tragickým koncom), teraz treba všetko natáčať na mobil a hneď vešať na sociálne siete, kto je väčší „king". Dnes pri autonehode mladí ľudia (česť výnimkám) nerozmýšľajú, ako postihnutým pomôcť, ale z akého uhla je to najlepšie točiť, aby sa to vynímalo na sieťach alebo nedajbože aj vo večerných správach komerčných televízií a dotyčný si užije svojich päť minút slávy…
Asi si musíme odžiť túto dobu a až keď to začne aj mládeži liezť na nervy, pochopíme, ako sa spomedzi nás vytráca ľudskosť a spolupatričnosť, resp. schopnosť komunikácie. Mladí dnes nerozmýšľajú, koľko informácií sa musia v školách naučiť, lebo však všade sú online a všetko si vygúglia. Aj postup pri prvej pomoci. Ale čo ak sa im pri nehode poškodí aj mobil? Z civilizácie sa masívne vytráca zdravý sedliacky rozum.