Ministerstvo školstva na jeho realizáciu vytvorilo legislatívne predpoklady. Skutočnosť je však vzdialená potrebám, ktoré deklarujú zamestnávatelia. Ani štát, ani firmy však nerobili dosť, aby sa to zlepšilo. Impulzom na riešenie tohto problému by mohlo byť krátke zamyslenie nad nedávnou minulosťou.
Je známe, že do obdobia, keď bol schválený nový školský zákon, teda do roku 2008, sa stredoškolské odborné vzdelávanie realizovalo v dvoch prúdoch, a to na stredných odborných školách (SOŠ) a stredných odborných učilištiach (SOU). Na SOŠ sa zabezpečovalo v študijných odboroch a ukončovalo sa maturitnou skúškou. Na SOU sa zabezpečovalo prevažne v učebných odboroch a končilo sa výučným listom, ale mohlo sa v menšej miere zabezpečovať aj v študijných odboroch končiacich maturitnou skúškou.
Z hľadiska duálneho vzdelávania, ktoré kladie akcent na praktickú zložku prípravy, je k nemu veľmi blízko systém, ktorý sa zabezpečoval v SOU. Je viac ako isté, že k fúzii stredoškolského odborného vzdelávania do jedného prúdu (SOŠ) došlo administratívnou formou. Neexistuje žiadny analytický podklad, ktorý by dokumentoval, či tento postup bol správny, alebo nie.
Preto by bolo vhodné zamyslieť sa nad týmto stavom. Odpoveď by mohol ponúknuť koncepčný materiál Učiace sa Slovensko, ktorý minister školstva v blízkej budúcnosti predkladá na rokovanie vlády SR. Je viac ako isté, že pri jeho prerokovaní bude otázka duálneho vzdelávania, osobitne premiérom, silne akcentovaná.