Napriek počiatočnému nadšeniu už vidno únavu, plytkosť a predávkovanie informáciami. Prevláda pocit, že denne človek číta stále tie isté nudné a predvídateľné texty. Prehnané egá, vyhladované pózy, demagógia a psychotický pocit, že je nutné stále pripomínať svoju prítomnosť.
Existujú kliky, ktoré neznesú ani za máčik iného názoru. Cenzúra a autocenzúra, každodenné revolúcie z pohovky, hnev a nenávisť, veľa nenávisti. Mnohí charakterizujú facebook a twitter ako dnešné politické fórum a naozaj ním aj sú. No na starogréckom trhu sa rečníci zúčastňovali osobne, pritom niesli osobnú zodpovednosť za to, čo hovorili. Na facebooku veľa ľudí nemá ani vlastné meno, skrývajú sa za falošné.
Nie je však dobré kritizovať technológiu, akoby za to všetko mohla sama od seba, a nie je pravdou, že sa blíži koniec sociálnych sietí. Naopak, napriek tomu, že sa práve nachádzajú v prelomovom bode, čaká ich nový zajtrajšok. Možno priama demokracia?
Falošné informácie sa objavujú na svete odjakživa, no na súčasných sociálnych sieťach našli úrodnú pôdu. Aj tí najskúsenejší svetoví novinári sa dajú niekedy oklamať a buď sa na falošnosť správy vôbec nepríde, alebo keď áno, informácia už obehla pol sveta a ovplyvnila milióny ľudí. Počnúc „zaručenými“ správami o postrekoch obyvateľstva, ktoré menia myslenie ľudí, až po informácie o všeliekoch, čo zaručene porážajú rakovinu. Preto bol facebook nedávno nútený vniesť špeciálne nástroje na okresanie takzvaných fake news.
Iste, na sociálnych sieťach človek stretne dávno zabudnutého priateľa a priateľstvo sa obnoví. No ešte aj mierne zainteresovaný používateľ sa priznáva, že denne strávi aspoň dve hodiny iba písaním odpovedí na odkazy. Uvedomuje si niekto, koľko kníh by sme mohli namiesto toho prečítať? Existuje názor, že súčasná reakcia na množstvo rôznorodých podnetov cvičí mozog. Áno, myslenie sa mení, a nielen k horšiemu. No nepomáha to k prehlbovaniu poznania. Najmä keď sa nám nechce otvoriť ani daný článok a jednoducho iba dáme like.