Chodím po meste, pretože musím, a všímam si mnohé oznamy realitných kancelárií v oknách a na plotoch domov alebo na zábradliach bytov v bytových domoch, ponúkajúce ich predaj. Trvá to týždne a kupcov niet.
Dediči sú už dávno, od ukončenia vysokoškolského vzdelávania, preč, alebo v rámci štátnej funkcie majú už postavený domček v okolí Bratislavy, a tak sa potrebujú zbaviť toho, čo ich už len straší, keď rodičov už dávno niet, no stihli postaviť dom s priľahlým sadom alebo získať štátny byt v rámci kupónovej privatizácie.
Dnes za predaj takých nehnuteľností by im dobre padli peniaze na splácanie vlastných hypoték alebo na primeranú reprezentáciu, alebo zdravú bio životosprávu.
Iná skupina, ale tiež bedákajúce osoby, sú reštituenti, ktorí si z vyplatených reštitúcií po predkoch a výhodnej polohy pozemku, ktorý tiež patril do náhrady ujmy na majetku starého otca, dali postaviť menšie bytové domy s obchodnými priestormi v prízemí. Dnes ponúkajú takto nadobudnutý majetok na prenájom, čo dokladajú vývesky v prízemných výkladoch prázdnych obchodov ich domov.
A to všetko sa deje v čase, keď ekonomika dupoce, a práve tam, kde je práca, ale nie sú byty. Kto zhasne, keď odídení z miest a dedín sa už nebudú mať kam vracať, alebo už riadia svoje spoločnosti v Tatrách na diaľku z metropoly?