Dnes však vychovávame celkovo oslabenú generáciu detí a tá ďalšia bude zrejme na tom ešte horšie, fyzicky, emočne aj psychicky. Nie je to dobrá správa, hrozí totiž, že nás v dohľadnom čase pohltí oveľa odolnejšia, a teda aj životaschopnejšia civilizácia z iného kontinentu.
Čína má až päťtisícročnú históriu, vždy sa dokázala dostať z krízy a pokročiť k vyššej kvalite. Je to dané čínskym poňatím pokroku, spoločenského správania, vzdelávania a starostlivosti o mladú generáciu. Naopak, moslimovia a subsaharskí Afričania stavajú svoju budúcnosť na vysokej pôrodnosti, lebo predpokladajú asi prirodzene, že medzi množstvom potomkov sa nájde dostatok životaschopných a odolných mladých ľudí, ktorí sa dokážu presadiť v konkurencii. Pritom až tak nehľadia na možné straty, cena ľudského života je u nich pomerne nízka.
My sme už málo odolní fyzicky aj psychicky, máme žalostne nízku pôrodnosť bez vízie jej zlepšenia. Našu ústretovosť, toleranciu a demokratické zmýšľanie považujú ostatní za slabosť. Ako dosiahnuť terapeutický efekt v tejto oblasti? Naši predkovia venovali výchove mládeže oveľa viac systematickej pozornosti. Predovšetkým mali viac detí. Teraz je priemer 1,4 dieťaťa na ženu za život, pred 60 rokmi to bolo 2,8. Deti boli nútené aj fyzicky pracovať a športovať už od šiestich rokov. Mladí muži museli na vojenskú základnú službu, kde sa z nich stávali samostatní chlapi. Štát i cirkev výraznejšie podporovali rodinu – finančne, legislatívne a duchovne. Dnes deti rozmaznávame, kupujeme im veľa zbytočností a pritom sme presvedčení, že je to dobre.
Terapia? Návrat k viacerým výchovným zásadám našich starých rodičov s vylepšením o skúsenosti z iných krajín, kde to funguje.