Keď postupne vychádzajú na svetlo praktiky, v mútnych vodách ktorých sa pohyboval aj Pavol Rusko, človeku sa nechce veriť, že medzi predsedom parlamentnej strany, ministrom hospodárstva a majiteľom populárnej televíznej stanice a šéfmi elitných mafií akoby bol minimálny rozdiel.
Nie je dôležité, či si odsúdení bosovia zločineckých skupín prihrievajú protirečivými výpoveďami svoju polievočku, ale to, že niečo sa predsa len v skutočnosti dialo. Ako môže občan pokojne spávať, keď korupčné aféry, spájané (zatiaľ bez relevantných dôkazov) s vysokými štátnymi činiteľmi evokujú pokračovanie podobných eskapád? Nevodí nás tu sústavne niekto za nos?