Voliči v sobotu ukázali Smeru chrbát a určite majú dobrý pocit, že im to vyšlo. Tak nech im ten pocit čo najdlhšie vydrží. Ak sa premení na poznanie, že kraje napredujú, tým lepšie. Zatiaľ sa zdá, že voľby do krajských samospráv sú prejavom nálady, nie testom schopností, ale aj tú náladu treba rešpektovať. Ľudia pocítili potrebu ísť do protiSmeru. Aj keby to mal byť čelný náraz, za tú nádej im to stojí.
Internet je plný analýz, v čom sociálna demokracia, tá slovenská, zlyhala a kde by mala prehodiť spiatočku, ak nechce úplne havarovať. Laickí politológovia nadávajú, aj vedia, ako na to. Profesionáli budú výsledky hlasovania dlho analyzovať, hoci by asi stačila krátka úvaha: Kde chýba energia, nemožno udávať smer hry. Z obrany sa góly nedávajú a Smer sa už dlho iba bráni.
Ľavicoví voliči hania i to, čo sa podarilo v Banskej Bystrici. Strategické víťazstvo spoločného kandidáta proti ĽS NS im nie celkom chutí. V skutočnosti vedia, že Ján Lunter je vlastne tiež viac-menej víťazstvom OĽaNO, veď kandidáta vymyslela donedávna Matovičova poslankyňa Viera Dubačová. Tradiční ľavicoví voliči poslúchli výzvu voliť, no majú pocit, že z nich Smer urobil ovce. Oni chceli síce poraziť Mariana Kotlebu, ale najmä si priali svojho ľavicového kandidáta. A ten mal, pochopiteľne, vyhrať. Argument, že hoci by bol aj zlatý, skončí ako vrece zemiakov, lebo pravicový volič to „komunistovi“ nikdy nehodí, nezaberá.
Dosiahnutý strategický cieľ v Banskej Bystrici je však veľmi malá náplasť na úder, ktorý hlavná vládna strana schytala. Uvidíme, či jej ten úder na solar pomôže nájsť druhý dych. Predovšetkým by sa mali politici zo Smeru zamyslieť, prečo tradiční ľavičiari utekajú k pravici.