Väčšie záplavy v lokalite boli v minulosti zriedkavé. Globálne klimatické zmeny však aj pre Belú znamenajú častejšie a väčšie obdobné udalosti. Tie sa vypuklejšie prejavujú v posledných rokoch a spôsobujú zmeny v koryte, poškodzujú brehy a stavby v bezprostrednej blízkosti.
Určite, ide o poslednú „divokú rieku“ na Slovensku, ktorú si treba náležite chrániť. Súčasne je však Podbanské rozsiahlou chatovou oblasťou, čo prináša problémy spojené s urbanizáciou. Preto treba vytvárať podmienky, aby rieka nespôsobovala škody na obecnom a súkromnom majetku. Táto úloha a povinnosť vyplývajú pre vodohospodárov a správcov toku zo zákona.
Popovodňové práce na úprave Belej, ktoré v lete vykonal SVP, sú najväčšie za uplynulé polstoročie. Vzhľadom na potrebu ich včasnej realizácie sa použil výkonný pásový buldozér. O správnosti voľby takého mechanizmu svedčí charakter premiestňovaného materiálu. Viaceré žulové balvany presahovali hmotnosť 200 kilogramov. Taký stroj je na Slovensku zriedkavý. Zohnať ho čo najskôr na akútne práce nebolo jednoduché.
Pracovníkom SVP sa to podarilo. Kritické hlasy na ich adresu v súvislosti s údajným obchádzaním zákona o verejnom obstarávaní považujem za nepatričné. Konať sa muselo rýchlo, aby sa dosiahol čo najlepší efekt z hľadiska času, náročnosti a rozsahu prác.
Celková dĺžka Belej od prameňa pod Kriváňom po sútok s Váhom meria menej ako 20 kilometrov. Popovodňové úpravy predstavovali 3 až 4 percentá jej toku. O aké ohrozenie vodného ekosystému Tatier teda išlo? Obavy, že na rieke vznikli „tobogany“ na večné veky, tiež nie sú opodstatnené. V krátkom čase sa vytvoria na nich porasty a rieka si ich sama upraví.
Treba viac upozorňovať na čistotu samotnej vody. Jej kvalita sa začala znižovať prevádzkou hotelového komplexu Permon s málo účinnou čističkou odpadových vôd. S pokračujúcou výstavbou v lokalite sa situácia zhoršuje.