Vláda robí, čo môže a čo vie, hoci zatiaľ to vyzerá, že kadečo nevie. Vo vypätej situácii môžu nastať zlyhania, máme však hrdinov zdravotníkov, vojakov, policajtov, hasičov, predavačky… Akurát tí, ktorých by malo byť vidieť, stali sa neviditeľní.
Viaceré z mimovládok sa hlásili k humanizmu, ľudským právam a solidarite s menej úspešnými, no teraz sú ticho, ponorili sa do svojej agendy, akoby sa okolo nás nepreháňali vírusy. Sedia za počítačmi a hľadajú domnelé, niekedy možno i pravdivé krivdy, diskrimináciu, stopujú cudzie zlyhania.
Ich predstaviteľov a zamestnancov nevidno šiť rúška, variť a roznášať stravu, nakupovať dôchodcom, pomáhať ľuďom v karanténe, ba ani v rómskych osadách zrazu nie sú. Veď stačí kritizovať tamojších starostov, policajtov a vojakov.