Vrhnúť sa na kresťanov? Breivik je predsa fanatik, ktorý ešte aj dátum svojho činu zvolil na výročie vzniku Kráľovstva jeruzalemského po prvej križiackej výprave. Vrhnúť sa na pravičiarov? Breivik bol pred časom aktívny v pravicovej Strane pokroku. Aplikovať waterboarding na šéfov internetových stránok bubnujúcich do boja proti islamu a „kultúrnemu marxizmu“ v Európe? Breivik, ktorý vyhlasuje, že nie je sám, bol na tých fórach aktívny. A ako pre BBC povedal nórsky odborník na extrémizmus, ktorý s ním pred časom na jednom takom fóre polemizoval, nijako obzvlášť tam v porovnaní s ostatnými nevytŕčal. Treba prijať Patriot Act, treba sa nechať v mene bezpečnosti špehovať?
Pri pohľade na Oslo to tak nevyzerá. Nóri kladú kvety ku kresťanskej katedrále, kde sa konala i omša za obete. Pravicoví populisti zo Strany pokroku zostávajú v parlamente. Ako vidno, zdesenie nemusí byť to isté čo strach. Otázky však potrebujú odpovede.
Kto sú tí ľudia, čo nás môžu až takto nenávidieť? Čo im vlastne chodí po rozume?
Chladnokrvne naplánovanej masovej vraždy je, našťastie, schopné iba mizivé percento z nich, ale buďte si istí tým, že nás nenávidia všetci do jedného. A nenávidia nás až za hranice vášne – až do ľahostajnosti.
To nie sú len skíni, ktorí svoju tupú vášeň predvedú na náhodnom okoloidúcom inej farby pleti, alebo zapálením ubytovne pre imigrantov. Toto je nenávisť bez vášne. Taká, ktorá svoje obete vníma iba ako nevyhnutné zlo na ceste k „veľkému cieľu“. Napríklad k čisto bielej, kresťanskej, tradície ctiacej a patriarchálnej Európe.
Breivik zo svojho pohľadu vlastne správne usúdil, že v ceste k takémuto veľkému cieľu nestoja ani tak jednotliví imigranti, ale liberálna a tolerantná európska politika. Napríklad v podobe nórskych sociálnych demokratov.
V tábore, ku ktorému sa hlásil, teraz rýchlo vyhľadávajú logické diery v jeho myšlienkovom svete, aby tento prípad mohli s úľavou čo najskôr odložiť do zásuvky: „Ďalší blázon“. Lenže tak ľahko by obísť nemali. Pretože osobná psychická anamnéza vraha nič nezmení na naliehavosti otázky: čo je na ňom, okrem samotného činu, vlastne extrémne? Jeho „veľký cieľ“ určite nie. Ten sa pomaly, ale isto stáva súčasťou plánov konzervatívneho mainstreamu na oboch stranách Atlantiku.
Asi sa z tejto časti spektra čoskoro dozvieme niečo o noži, ktorý predsa tiež nemôže za to, či si ním niekto natrie maslo na chlieb, alebo ním niekoho zapichne. Odpovedať im možno už teraz: To, že vy osobne si žabykláčom xenofóbie a pocitov nadradenosti možno akurát tak špárate v zuboch po večeri, z neho ešte neškodnú rybičku neurobí.
Breivik nám o tom poskytol dôkaz, ktorý nesmieme ignorovať. A to môže byť aj odpoveď na otázku, čo máme teraz robiť.