Optimizmus a strach z podrazov

Pri pohľade na koaličnú zmluvu, na základe ktorej má vzniknúť naša budúca vláda, človeku napadne jediné: túto zmluvu dohodli a spísali ľudia, ktorých spoločná koalično-vládna minulosť veľmi dobre poučila o tom, čo môžu a čo nemôžu od seba navzájom očakávať.

25.06.2010 10:32
debata (42)

Prvou otázkou je, či sa takouto zmluvou budú aj riadiť. Druhou otázkou je, či bude aj takto zošnurovaná zmluva stačiť na to, aby sa ďalšie volebné obdobie v parlamente neskončilo s iks novovzniknutými poslaneckými klubmi, prípadne s haldou bezprizorných „nezávislých“ poslancov.

Všetky zásadné rozhodnutia vo vláde, parlamente a v koaličnej rade bude nová koalícia prijímať po dohode všetkých partnerov – ak to otočíme, vychádza z toho čisté právo veta. Rovnaká je aj zásada, že pri nesúhlase jednej zo strán vo vláde premiér musí stiahnuť sporný bod z programu. Zmluva však ide ešte ďalej: napríklad pred schôdzami Národnej rady sa ministri majú stretávať na spoločnom zasadnutí s koaličnými poslancami… a tak ďalej.

Je úplne očividné, že pravica nechce skončiť ako v predminulom období. Vtedy, po voľbách v roku 2002, sa tiež bájilo o programovo blízkej koalícii, ktorá má jasno v smerovaní krajiny. Mimochodom, aj vtedy sa hovorilo o nebezpečenstve opozičného Smeru, proti ktorému musia stredopravé strany ťahať za jeden povraz. Všetci vieme, ako to dopadlo.

Najprv sa začínala rozsypávať SDKÚ (kauza „skupinka“ a odvolanie Jána Mojžiša z postu šéfa NBÚ, pri ktorom premiér Dzurinda konal proti vôli dvoch koaličných partnerov), potom nasledovalo ANO, až sa napokon rozsypala celá koalícia. A ako to už chodí, koalícia sa rozsypala na veciach, o ktorých dopredu vôbec nebola reč. Vrátane afér a podozrení z korupcie či klientelizmu.

Ako to bude tentoraz? Predsedníčka vlády bola nominovaná za stranu, ktorú sama nevedie. Predseda tejto strany bude však podľa všetkého členom kabinetu – a to nie hocijakým, keďže ide o post šéfa diplomacie. Koalíciu stvorili a podpismi spečatia štyria partneri, lenže v parlamente je už dnes na vládnej strane fakticky šesť subjektov.

Štvorica Obyčajných ľudí má pritom k programu Sulíkovej SaS asi tak blízko, ako štyria predstavitelia OKS na kandidátke Mostu – Híd. Kto si dnes trúfa predvídať, čo všetko môže takúto koalíciu rozložiť? A kto si pritom trúfne predpovedať, že konfliktom zabráni zmluva, podľa ktorej pomaly ani interpelácie ministrov nemôžu nastať bez straníckeho súhlasu?

Optimizmus, ktorým navonok po voľbách sršia predstavitelia novej koalície, je pekný. Lenže tak z programových zásad, ako aj z koaličnej zmluvy vychádza iná emócia: je ňou strach z nevypočítateľnos­ti a z možných podrazov. Od partnerov navzájom.

42 debata chyba