Reakcie na seba nedali dlho čakať. Napriek tomu, že eiffelovská dúha oficiálne svietila pre Nelsona Mandelu, podľa odporcov rovnakopohlavných manželstiev sa zase stalo niečo strašné a zrejme sa pre to zrúti polovica sveta. Nám ľudskoprávnym zdvihla elektronická dúha náladu a poslala správu, že robíme dobrú vec.
Čo to vlastne robíš?
Poďme naspäť do Bratislavy. Práca ľudskoprávnej aktivistky je veľmi rôznorodá; môj otec sa ma vždy pýta, čo to vlastne robím. Dvadsať minút vysvetľujem, že vzdelávam, robím pripomienky k rôznym materiálom, analyzujem, píšem projekty a správy, chodím na rokovania… Jednoducho nič nehovoriaca nuda, pomyslí si môj otec; odčítam mu to z tváre. Adrenalínový šport to nie je. Či? Tak budem, oci, konkrétnejšia. Odborníci na ľudskoprávnu problematiku z akademickej sféry a ľudskoprávnych štruktúr vypracovali historicky prvú slovenskú komplexnú ľudskoprávnu stratégiu. Načo je niečo také dobré?
Napríklad na to, aby sme si už raz jasne zadefinovali, čo chápeme pod ľudskými právami a ako naplánovať riešenie spoločenských problémov tak, aby to malo hlavu a pätu. Aby sa reálne pomohlo znevýhodneným skupinám a tým pádom rozvoju celej spoločnosti. Aby sme konečne vytvorili štandard serióznej aplikácie ľudskoprávnych záväzkov SR.
Ministerstvo zahraničných vecí ako zastrešujúci garant tvorby tejto stratégie privolalo na spoluprácu verejnosť. Poviete si, konečne, veď takto participatívne a demokraticky majú vznikať dokumenty s dosahom na naše životy. Usporiadalo niekoľko workshopov na diskusiu a zapracovanie pripomienok verejnosti k návrhu stratégie. Tak sme sa spolu s kolegami, ktorí tej „svojej“ časti ľudských práv rozumieme, rozhodli, že sa participatívne zapojíme.
Ako Alica namiesto do ríše zázrakov na workshop išla
Nasledovala bieleho králika, no to, čo Alica videla, nebolo ani malebné a ani trochu farebné. Alica sa najskôr pekne podpísala. Popritom prelistovala prezenčnú listinu, nech vie, s kýmže si dnes vymení expertné názory na ľudské práva. A následne sa začala cítiť… no, povedzme že namiesto zázračne je lepší termín divne! Ale stále participatívne. Usadila sa pospolu s rôznymi zástupcami a zástupkyňami verejnosti rovno oproti združeniu, ktoré chce „liečiť“ homosexuálov. Dobrovoľne. Nuž…
Alica je na zázraky zvyknutá, už pomenej na divotvorné „hrátky“ s ľuďmi. Vypočula si návrh novej stratégie a konečne dostala šancu pozrieť sa lepšie do tvárí ľudí z ďalších zastúpených fór, inštitútov, spoločenstiev, katolíckych žien, nič nehovoriacich názvov život ochraňujúcich združení. Aj Alica má rada život. A pravdu, lásku a dobro, ku ktorým sa hlásia. Preto sa vyľakala, keď poniektorí z nich v následnej paľbe otázok nehovorili, ale kričali. Jeden reval ako lev. Ako Lev Trinásty.
Ženy a LGBTI majú ľudské práva?!
Následne Alica zažila návrat do tmárskej minulosti. Reči (vraj diskusia) o feministkách, ktoré ubližujú ešte nenarodeným deťom. Na hranicu s nimi! Homoloby, ktorá kazí deti a mládež! Veru, jednoduchšie je osočiť teplú bosorku, ako postaviť pred súd (nie ten boží) trestuhodné zločiny vo vlastných radoch. Vatikánske zmluvy ako nevyhnutná súčasť ľudskoprávnej agendy?! Čej agendy a pre koho, preboha? Debata o všetkom, len nie o ľudských právach, a už vôbec nie odborná. Náročné pre moderátorku diskusie, trápne a dehonestujúce pre tvorcov stratégie, doslova desivé pre ľudskoprávne mimovládky.
Pocity ministerských zástupcov Alica neodhalila. Vie však s istotou, že to, čo práve zažila, bolo o niekoľko tried horšie než všetky filmové adaptácie Alicinej ríše dohromady vrátane tých, u ktorých je jasné, že scenárista aj režisér pracovali pod vplyvom omamnej látky.
Participatívny model?! Kyslou višňou na torte bola práca v skupinách. Pri strategickej oblasti práv LGBTI ľudí sa pri jednom stole zišli dobrácky vyzerajúci tichí chlapci ako vystrihnutí z Foglarových Rýchlych šípov pod vedením známej propagátorky interrupčných bioetických fotomontáží. Absurdné a tragikomické. Prepis Alicinej snahy o diskusiu s nimi pripomína archívne záznamy nezmyselných hádok bigotných fanatikov s Magnusom Hirschfeldom, jedným z prvých významných sexuológov začiatku 20. storočia.
Chyba v matrixe?
Okrem mena Alica je všetko pravdivé, žiadna fabulácia. Celé zle? Vitajte v krajine divov; zázraky sa zatiaľ nekonajú. Niekde sa zjavne stala chyba. Nakoniec o tom hovorí aj pripravovaná stratégia ľudských práv. Každý z nás má právo byť vzdelávaný k ľudským právam. A Slovensko už dvadsať rokov v tejto oblasti zlyháva. Alicina skúsenosť zreteľne dokladá, že verejnosť asi ťažko predloží relevantné pripomienky, ak nespĺňa ani len základnú podmienku racionálneho odborného dialógu a spochybňuje samotnú podstatu ľudských práv. Participácia nie je priestor na dedinskom trhu, kde sa vykričíte do sýtosti.
Predpokladá totiž aspoň elementárny stupeň občianskej gramotnosti – prijatie zodpovednosti aj za dôsledky svojich názorov, angažovanosť tam, kde je to skutočne potrebné a k tomu nevyhnutne poriadnu dávku empatie. Práca mnohých zanietených učiteľov a učiteliek a mimovládok, ktoré vzdelávajú v ľudských právach, ukazuje, ako sa to dá. Ak sa vytvorenú stratégiu podarí presadiť, bude tu priestor na „zlepšenie vymáhateľnosti práva, najmä ľudských práv a základných slobôd, posilnenie a zefektívnenie príslušných inštitucionálnych mechanizmov, a tým zvýšenie právnej istoty“. A o to ide. Už to chápeš trochu lepšie, oci?
Bratislava – Paríž
Ako dlho trvá let z Bratislavy do Paríža? Dve hodiny? Ak by tam Alica išla rovno z nášho workshopu, mala by neodbytný pocit, že aspoň dve storočia. Pravdepodobne by pobudla v Paríži dlhšie a vychutnala by si oslavy s dúhovou eiffelovskou atmosférou, aj dotyk Veľkej histórie na námestí Bastily. Možno by aj tam stretla krikľúnske spolky. Ale aj rôznorodé dvojice, ktoré sú si podľa zákona o manželstve konečne rovné: „Každá ľudská bytosť je odtieňom tejto dúhovej palety, každému človeku prináležia rovnaké príležitosti.“
A pritom by sa možno zamyslela: nie sú útoky a spochybňovanie práv žien a LGBTI ľudí časťou katolíckych aktivistov rovnakým obrazom, ako keď ten, komu padá na hlavu rozpadajúci sa dom, krikom obviňuje z vlastného nešťastia „nových“ susedov? Tých, ktorí sa aj jemu snažia podať pomocnú ruku? Nuž…