Harassment po slovensky

Je to už vyše päť rokov, čo slovenské právo pozná výraz sexuálne obťažovanie.

02.09.2013 11:00
debata

Od zavedenia definície do antidiskriminačného zákona (2008) bolo samotných sťažností pomerne málo, určite sa však zvýšilo povedomie, že existuje hranica nevkusného správania, poškodzovania dôstojnosti, zastrašovania a vydierania. Pýtate sa, ako sexuálne obťažovanie spoznať a ako postupovať, ak sa rozhodnete využiť právnu ochranu.

Nevyžiadaný sex v meste

Situácia ako zo seriálu Sex v meste: štyri mladé pracujúce ženy pri stole v obľúbenom podniku. Jedna z nich sa nedávno vrátila zo stáže v Bruseli. Predčasne. Nadriadený jej totiž dal ponuku, ktorú odmietla. Keď chcela situáciu riešiť, zatvárali sa pred ňou dvere. Následne jej nepredĺžili zmluvu a tak najjednoduchšie bolo zarezervovať si spiatočnú letenku. Spomenula si, že nadriadený jej poslal e-mail, v ktorom bol veľmi otvorený, o čo mu ide. Prebrala teda staré e-maily, no tento nenašla. Pošta posielaná vnútri spoločnosti sa dala spätne zmazať, čo odosielateľ aj urobil. Mala ešte pár esemesiek a s tými išla za vedúcim oddelenia. „Pozrite sa, on je Talian,“ zasmial sa. „Boli ste niekedy na dovolenke v Taliansku? No tak vidíte!“ Nebolo nič ľahšie, ako nájsť za ňu náhradu. Po nej možno príde taká, ktorá si nebude môcť dovoliť odísť alebo jej ponuka bude vyhovovať. „Stážistky,“ pousmeje sa kdekto dvojzmyselne.

Len zlý pocit?

Ďalšia zo žien pri stole si spomenula na letnú brigádu, kam sa bála chodiť, pretože majiteľ podniku zabával čašníčky vtipmi a poznámkami, občas mu aj ruka uletela. Roztrpčil sa, keď jeho humor nebol dobre prijatý či žoviálne odrazený. „A tebe čo včely uleteli?“ Na ďalší týždeň dostala menej hodín, vraj na odutú čašníčku sa nikto rád nepozerá.

Priateľky sa zhodli, že ich príbehy spája nepríjemný pocit a ujma, ktorú utrpeli. Jedna musela ukončiť stáž po tom, čo neprijala ponuku spriateliť sa. Skrátené hodiny ešte neznamenajú „vyhadzov“, ale pri tej pláci brigádnička zvážila, či sa bude vôbec unúvať. Navyše šéf si ju pozorne všímal, a keď sa posadila či oprela, už bola za lenivú. Pred odchodom do práce ju vždy rozbolelo brucho, až jej mama napokon povedala, nech tam už nechodí. „A čo hovoria ostatné?“ pýtala sa. Každá to riešila po svojom, podľa nátury. Občas sa spoločne zasmiali a povedali si nejaké uľahčovadlo ako neškodný dedo. Vraj v živote si treba všeličo preskákať.

Štyri priateľky však už používajú nový slovník. Vedia, že tam, kde sa ich príbehy pretínajú, dochádza pravdepodobne k sexuálnemu obťažovaniu. Poznajú aj anglickú skomoleninu harašment, ktorá však do ich rozhovoru vnáša akýsi neprimerane ľahký tón. Haraší im, keď im dané správanie prekáža a nevedia sa otriasť? Alebo haraší tým, ktorí to skúšajú, lebo im to prejde?

Načo nám je pojem harašment?

Podobná výmena skúseností, hľadanie spojníc a pojmu, ktorý to všetko zastreší, sa odohrali začiatkom 70. rokov na univerzitách v Spojených štátoch. Napokon zúčastnené aktivistky z radov vyučujúcich aj študentiek prišli s termínom, ktorý sa im zdal najvýstižnejší – sexual harassment čiže sexuálne obťažovanie. Výraz predpokladá správanie s erotickým podtónom, ktorý druhá strana pociťuje ako obťažujúce.

Tak ako pri iných právnych definíciách ani tu nemožno s presnosťou stanoviť, o aký typ správania ide. Niekde je na prekážku kancelária polepená „nahotinkami“, preposielanie vtipov so sexuálnym obsahom či vynútené objatia. Samozrejme nejde o akýsi plošný zákaz šťavnatého vtipkovania, erotických tapiet alebo komplimentov kolegyniam. Ťažko totiž paušálne určiť, čo komu prekáža a ako sa cíti v danom prostredí či pri určitom zaobchádzaní.

Definícia, ktorú možno nájsť v antidiskrimi­načnom zákone (zákon č. 365/2004 Z.z v znení neskorších predpisov) v § 2a ods. 5 znie: „Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“

Samotný zákon teda ponúka určitý rámec, do ktorého je možné skúsenosti s obťažovaním viac alebo menej napasovať a brániť sa. V prípade, že dôjde k vynucovaniu si sexu na výmenu za postup či prijatie, situácia pripomína skôr korupčné správanie alebo porušenie pracovnej disciplíny obťažovateľom. Tu by mohol pomôcť aj Zákonník práce.

Prvé kroky so sťažnosťou by mali viesť za priamym nadriadeným. Sťažnosť môže špecifikovať, k akému správaniu sexuálnej povahy došlo, akým spôsobom to skutočne alebo potenciálne narušuje dôstojnosť osoby a vytvára neprijateľné pracovné prostredie. V prípade nevyhovenia sa možno obrátiť na vyšších nadriadených, prípadne na jednu z inštitúcií, ktoré sa zaoberajú diskriminačným právom. Môže ísť o Inšpektorát práce, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Slovenské stredisko pre ľudské práva, prípadne Verejného ochrancu práv – ombudsmana. Dotknutá osoba sa tiež môže domáhať svojich práv na súde podaním žaloby na obťažovateľa alebo zamestnávateľa, ak sťažnosť neriešil.

Kladivo na flirtovanie?

Samozrejme, že je možné dohadovať sa, kto čo pociťuje ako obťažujúce. Kritici harassmentu preto vyčítajú, že tu ide o odstránenie flirtu a buzeráciu mužov. Určite však možno porovnávať aj medzi mužmi: nie všetci kolegovia prejavujú svoj zmysel pre humor či náklonnosť oplzlými vtipmi či plieskaním po zadku. Nie všetci šéfovia si vynucujú „priateľstvo“, prípadne prijímajú na pozíciu len v súvislosti s „ochotou“ adeptky.

Vo výsledku sexuálne obťažovanie deformuje pracovné prostredie. Jednak na úrovni mužsko-ženských vzťahov, keď sexualizuje pracovný rebríček, na ktorom sú muži ešte stále typicky vo vedúcich pozíciách. Často obťažovateľovi nejde o zaujatie potenciálnej partnerky, ale o prezentáciu svojho statusu, o „pretŕčanie“ moci či „machrovanie“ pred kolegami. Na mikroúrovni to znamená vytváranie neprijateľného pracovného prostredia, čo má významný vplyv na produktivitu práce a pohodlie zamestnancov. Na makroúrovni sa tak deformuje trh práce, keď postup či prijatie do zamestnania určujú nevhodné kritéria výberu, mohli by sme hovoriť o akejsi sexuálnej korupcii či „vydieraní“.

Priateľky z úvodu tohto článku sú vystrihnuté z papiera, ich skúsenosť však nie je nijako ojedinelá. Zmenilo sa to, že pojem sexuálne obťažovanie im ponúka určitý nástroj, ktorým sa môžu brániť v prípadoch, keď ťahajú za kratší koniec. Sťažnosť tak prispieva k formovaniu korektnejších vzťahov na pracovisku, a najmä ku kvalitnejšiemu trhu práce, ktorý nedeformujú korupčné neduhy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #osa #názory #kepplová #harassment