Na bratislavských hradbách rušno

Akoby sme si už zvykli, že na dobré nápady peňazí jednoducho nieto. Ak sa potom nájde skupina nadšencov, ktorí majú chuť niečo pozitívne vo svojom susedstve zmeniť, okolie len skepticky krúti hlavou a ťuká si na čelo s otázkou: a odkiaľ chcete zobrať financie?

06.09.2013 12:00
debata

Pracovať zadarmo

Pracovať dobrovoľne a s radosťou? Pre mnohých skeptikov (vraj realistov) je to v dnešnej dobe neuveriteľná predstava. Zázraky sa však predsa len občas dejú. Svedčí o tom nová iniciatíva Bratislavčanov s názvom Obnovme mestské hradby. Začiatkom mesiaca prišli iniciátori s myšlienkou usporiadať malú brigádu, ktorej cieľom bolo zveľadiť priestor mestských hradieb lemujúcich Staromestskú ulicu a najmä – pokúsiť sa otvoriť ich pre verejnosť. Hradby po dvanástich rokoch izolácie od vonkajšieho sveta už nápadne pripomínali originálnu mestskú džungľu. Plán sa „nevydaril“, brigáda nebola malá, ale nakoniec dosť veľká. Na brigádu prišlo aj napriek pracovnému dňu niekoľko desiatok ľudí vrátane organizovanej skupiny zamestnancov súkromnej firmy. Najstaršia účastníčka, ktorá sa o brigáde dopočula, mala nepochybne vyše osemdesiat rokov. Ukázalo sa, že ľudia, ktorým záleží na ich meste, žijú stále medzi nami. Ba čo viac, sú ochotní priložiť aj ruku k dielu. Tým skôr, že v tomto prípade ani tak nejde o projekt lavičky pred domom či detského ihriska v susedstve, ktorého tvorba priamo ovplyvní každodenný život človeka, ale o verejnoprospešný projekt, ktorý má dosah na širšiu spoločnosť. Aj keď samotný cieľ – sprístupnenie hradieb verejnosti – je ešte značne vzdialený, prostredníctvom dobrovoľníkov tu cítiť obrovský rozmer hrdosti na svoje mesto a snahy o oživenie jeho historických tradícií.

Plytvanie ochotou

Prínosom prvej brigády sú okrem samotnej likvidácie buriny a odpadkov po nezvaných návštevníkoch dve dôležité zistenia. Po prvé, ľudia majú stále radi svoje mesto, a stále sú ochotní tráviť voľný čas aj niekde inde ako v uniformných nákupných centrách. A možno ich ani nie je tak málo, ako sa zdá. Zistenie druhé je, že sa tu očividne plytvá ochotou ľudí prispieť k zmene svojho okolia vlastnou prácou. Zvykli sme si, že takmer na všetky služby si musí samospráva objednávať firmy, ktoré upratujú, kosia, zbierajú odpadky, sadia kvety či orezávajú stromy. Dobrovoľníctvo je presný opak individualizmu, ktorý sa za posledné roky v nás zakorenil. Keby (hypoteticky) každý z nás venoval dobrovoľníckej práci čo i len jednu hodinu týždenne, len v Bratislave by sme mohli hodnotu takejto práce vyčísliť na 4,6 milióna eur mesačne. Nikomu netreba vysvetľovať, ako ohromne by to pomohlo zadlženému mestu. Je najvyšší čas si uvedomiť, že nadšeniu a ochote v niečom pomôcť treba poskytnúť maximálnu podporu – a výsledky na seba nedajú dlho čakať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #osa #názory #svoreňová #bratislavský hrad