Ráno o štvrtej sa tam narodí dieťa HIV pozitívnej matke. Okamžite ho treba previezť do 40 kilometrov vzdialenej okresnej nemocnice, ale niet sanitky. Dieťa dvojhodinový prevoz v rozheganom mikrobuse (matatu) po prašnej, hrboľatej ceste neprežije. To však nie je ojedinelá situácia v Mkongani, kde nepostačujúci personál mesačne vyšetrí vyše tisíc detí, pričom matiek i detí bez pomoci pribúda. Takýto stav by však nemal trápiť len vládu konkrétnej rozvojovej krajiny. Pritom ma neprekvapuje otázka: „Načo sa tlačíme pomáhať obyvateľstvu Afriky, keď doma máme toľko problémov?!” Pred piatimi rokmi by som asi reagovala podobne. Bola to však moja vôľa pochopiť a vzdelať sa, ktorá to zmenila. Iba to môže pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú. Nielen v Afrike…
Keď pomáha vôľa pochopiť
Predstavte si predčasný pôrod vo vidieckej oblasti na pobreží Kene, kam nevedie žiadna asfaltka, domáci nemajú prístup k pitnej vode a na celú nemocnicu pripadajú dvaja mladí lekári.
© Autorské práva vyhradené