Komunistická nepriazeň, rodinná tragédia, štvavé kampane… Z bludného kruhu depresie, odtrhnutia od sveta a strachu z ľudí – milujúcich a vzápätí trestajúcich – sa Čáslavskej podarilo vystúpiť iba pred niekoľkými rokmi. Nedávno v Bratislave uvádzala svoj film. Bol neskorý večer a napriek únave a chorobe trpezlivo dávala asi pätnásty rozhovor. Rozhodla som sa, že ten svoj nenahrám. Z úcty k tejto 71-ročnej žene. Onedlho sme sa stretli v Trnave. Sedeli sme v pracovni a naša intímna chvíľka bola smutná. „Som taká unavená, v poslednom čase je toho na mňa veľmi veľa,“ povedala mi. Po ceste domov som myslela na román Patricka Süskinda. Hlavného hrdinu v ňom od samej lásky zožerie dav. Sme tomu davu v niečom podobní. Aj my si chceme z našej hrdinky odtrhnúť vlastný kus. Pritom to, čo Věre Čáslavskej dlhujeme, je rešpekt a skutočné uznanie.
Dlžníci Věry Čáslavskej
Gymnastku Věru Čáslavskú kedysi milovalo celé Československo. Neskôr sa všetko zmenilo a ona veľkú časť života prežila v ústraní.
© Autorské práva vyhradené