Ľudia sa pridávajú na stranu argumentov, z ktorých mnohé sa falošne tvária ako odlišné od tých feministických (neznalosť ani vyštudovaného blogera neospravedlňuje), či sa túlia k názorom, ktoré tendenčne karikujú skutočnosť – napr. snahu rozšíriť paletu životných modelov bez vymazania prevládajúceho. Niektorým dokonca chýba informovanosť o seansách s účasťou extrémistov (nemyslím len tých 80-tisíc bez palíc), ako napr. Pochod za život, ktorého hovorca odmieta interrupciu i v prípade ohrozenia života ženy.
Namieste je upokojenie. Informuje sa o všetkom: feminizmus nie je iba jeden, deťom pohlavie nik neodštikne, fantáziu a ilúzie im nekradne sexuálna výchova, ale skôr virtuálna realita, do ktorej im umožňujeme vstup, len čo majú reflex hmatu, či naše správanie sa k nim aj sebe navzájom.
Mimochodom, za klesajúci počet interrupcií – ženskej záľuby medzi kúpením kabelky a vypitím mojita – isto môže buchnát Bibliou do chrbta a nie osveta. Alebo nám prekáža, že hračky by si mohli deti vyberať aj samy – bez toho, aby sa chlapec s bábikou ukrýval a dievčaťu bol angličák z ruky dolovaný ihlou s ružovou niťou?
Je to zložitejšia téma, ako to prezentujú články a blogy, na ktoré mnohí letia ako dovolenkári na Korfu. No sľubujem, že boha, manželku či fungujúcu rodinu vám my rodoví strašiaci v poli plnom ešte väčších strašiakov nerozbijeme. Skúste sa postarať o to isté u seba aj vo svojom okolí.