Komu naozaj záleží na menšine
Memorandum je výstupom konferencie „Rómska kultúrna identita ako kľúčový segment pri presadzovaní ľudských práv a v procese integrácie“, ktorá sa konala začiatkom novembra. Jasný záver konferencie znel: rómska kultúra potrebuje reštart.
Prečo dnes v čase ekonomických problémov hovoríme o stave rómskej kultúry v našej spoločnosti? Je predsa alarmujúce, že sociálne prezentujeme ako kultúrne. Len zriedka máte možnosť na Slovensku viesť diskusiu o stave rómskeho jazyka či akým smerom sa bude rozvíjať rómska literatúra, neriešime úlohu a stav rómskych médií, divadla a iných dôležitých inštitúcií. Áno, máme hodnotné inštitúcie, no tie akoby boli ponechané samy na seba, zacyklujú sa v problémoch a je iba otázkou času, kedy pri takomto našom prístupe prídeme aj o to posledné, čo sme ako menšina získali.
Komu na tom záleží? Tu už neobstojí výhovorka, že na vine je majorita a tá nám to nedovolí. Tá nám v podobe dotácie zo štátneho rozpočtu dáva podporu. Na vine nie sú ani Rómovia z osád, tí riešia základné problémy svojho života. Je načase prevziať zodpovednosť za stav rómskej kultúry, a to by mala urobiť rómska inteligencia, osobnosti. Cez nich si celý národ môže uvedomiť bohatosť rómskej kultúry. Len na základe vlastného kultúrneho uvedomovania dokáže komunita prijať hodnoty inej kultúry.
Festivaly a dosť?
Kultivovanie spôsobu rómskeho života nespočíva iba v štatistickom likvidovaní osád a materiálnej pomoci obyvateľom. Na uznanie iných spoločenských hodnôt sa zabúda. Kultúrne hodnoty si treba pýtať, žiadať a zveľaďovať, aby sme mohli existovať ako plnohodnotná národnostná menšina, nie ako skupina preferujúca lacnú náhradu pseudokultúry.
Značná časť štátnej dotácie na rozvoj rómskej kultúry ide pravidelne do festivalov. Tento rok zo sumy 680-tisíc eur išlo viac ako 500-tisíc práve na ne. Kultúrou tak „žijeme“ len pár dní v roku. Nezaujíma nás, že naše jediné divadlo nemá ani budovu a hospodári s rozpočtom na úrovni spred desiatich rokov. S rómskym jazykom sa majú možnosť Rómovia stretnúť, uvedomiť si ho, jedine v rómskom magazíne v RTVS. Štát dáva možnosti na rozvoj jazyka, ale nám je to jedno. Šíria sa názory, že načo nám je rómčina. Takýto prístup je nebezpečný a pre národnosť absolútne neprijateľný. Bez jazyka niet národa. Ocitli sme sa v bludnom kruhu rýchlych, občas aj pekných, no falošných imidžov.
Podporujeme bez mihnutia oka projekty honosiace sa predsudkovými názvami gypsy alebo cigán z peňazí na rozvoj rómskej národnostnej menšiny. Nie gypsy menšiny, ani nie cigánskej. Je to sebazničujúce.
S národnosťou sa nekšeftuje
Starostlivosť o rómsku kultúru týchto dní je iba obrazom ducha tých, čo o nej rozhodujú. Kultúra má dávať človeku silu, vytvárať mu priestor na akceptáciu v spoločnosti, na toleranciu a hrdosť k národu. Netreba viac peňazí na rómsku kultúru, potrebujeme ich len rozumne používať. Aby sa z rómskej kultúry prestal robiť iba obchodný artikel. Pretože s národnosťou či kultúrou národa sa nekšeftuje.
Ak niečo človek tvorí, mal by za to prevziať aj zodpovednosť. Kto je teda zodpovedný za stav rómskej kultúry? Dnes nikto. Memorandum rómskeho národa dáva nádej, že tu predsa len existuje jasný postoj skupiny ľudí, ktorí tvoria hodnoty, nie pozlátku.