Vaše mláďa poťahuje iné mláďatko za chvostík, ktorý ako malá anténa brázdi bytom hore dolu čoraz odvážnejšie. Všetci pištíte nadšením. Neviete sa nabažiť jeho hojdania na kolenách. A potom, po sviatkoch, na jar, je zrazu váš uzlíček o niečo väčší, dožaduje sa pozornosti, ktorú vaše mláďa už dávno presunulo na inú hračku. A živý vianočný dar zastal so svojimi potrebami visieť na krku vám.
Potrebuje jesť, treba mu nakúpiť. Jesť musí každý deň. Potrebuje na záchod, ale ten váš sa preňho nehodí, musíte ísť von – čeliť tým, ktorí na „vaše“ exkrementy ukazujú prstom a niečo agresívne vykrikujú. Na vás. Navyše čas a živé striebro nepostoja.
Potrebujú program! Dobrý program a k tomu, ako inak, dobrú organizáciu „práce“. Ani dovolenka už nebude, čo bývala. Váš živý darček nikdy nepodrastie natoľko, aby jedného dňa vstal a urobil raňajky sebe aj vám. Nepovie vám, čo ho bolí, o to viac vás budú stáť jeho lekári.
Nezabudnite na to, keď prestanete zvládať prosíkanie: „Ja ksem psaaa.“ A ak sa dáte predsa len zlomiť, vždy chcite vidieť maminku vášho nového člena rodiny. I to, kde žije. Lebo množitelia (ľudia, ktorí chovajú sučky iba „na plemeno“, držia psie maminky v otrasných podmienkach, v takých, že by ste vracali a plakali naraz, ak by ste ich videli) majú v predvianočnom čase raj. Nedovoľte, aby svoj materiálny raj stavali na hrôze maminy vášho psíka.