Ich tvorcovia sú hluchí k pripomienkam verejnosti a slepí k negatívnym dôsledkom. Pinzetové zákony napriek nálepke verejného záujmu devastujú Slovensko. Od legalizácie čiernych stavieb po spolitizovanú štátnu správu.
Vyvolené zákony
Od januára začala platiť pinzetová novela zákona o ochrane prírody, ktorá okrem iného umožňuje beztrestne rúbať stromy do 80 cm obvodu. Nikto z kompetentných nezodpovedal otázku verejnosti, ako sa tým chráni príroda. Novela zrejme pochová aj kauzy nelegálneho výrubu stromov. Iný zákon, zákon o významných investíciách, je mimoriadne nebezpečný nástroj, slúžiaci na presadzovanie stavieb, proti ktorým je silný odpor verejnosti a samospráv. Vládou „vyvolený“ projekt Metropolis, megakasíno bez kasína, dáva tušiť, že napriek vládnym garanciám „istoty“ si investor nakoniec aj tak presadí svoje. Vláda musí predvídať, že investor po dokončení stavby zmení účel využitia. Veď stavia na vlastných pozemkoch. Strašenie, že mu zruší štatút významnej investície, je výsmechom každého mysliaceho občana.
Bez vízie do budúcnosti
Pinzetový zákon o dotáciách spôsobil, že kúrenie našimi lesmi je lukratívny biznis. Čím viac lesov a alejí spália privátne elektrárne a teplárne, tým viac dotácii dostanú. Že máme nadbytok elektriny a musíme ju lacno vyvážať? Že Nízke Tatry už vyzerajú ako mesačná krajina a výruby spôsobili záplavy v dolinách? Pinzetové zákony zisky privatizujú a náklady socializujú. Krajina ani príroda zrejme vládu nezaujímajú. Nelíši sa od tých, ktorí si kúria parketami vo svojom byte. Vlaste líši. Na rozdiel od chudoby, ktorá si ukradne fúrik dreva, aby sa ohriali deti, vláda a jej gorily v bielych golierikoch so špičkovým zahraničným vzdelaním nechajú vyvážať vlaky dreva a páliť kamióny slovenských lesov pre zvýšenie svojej moci. Akoby mali zajtra opustiť krajinu. Žiadna vízia budúcnosti Slovenska, žiadna diskusia o následkoch.
Déja vu
Blíži sa voľba prezidenta a s ňou aj rozhodovanie o charaktere štátu. Hrozí sústredenie moci do rúk jednej strany, ktorá ovládne tvorbu aj používanie zákonov. Čo bude nasledovať? Presadenie ropovodu cez Bratislavu aj napriek varovaniam vodohospodárov? Vydláždenie cesty firmám, ktoré sa chystajú ťažiť kyanidom zlato či vyvážať zo Slovenska pitnú vodu? Minister na otázku, či pôjde cez Bratislavu ropovod, neskryte odpovie, že sa vyjadrí až po voľbách. A čo na tom, že občania hlavného mesta nesúhlasia; priority mocou posadnutých sú chorobné. Peniaze nad prírodu, zlato nad Kremnicu, priehrada nad Slatinku, ropovod nad vodu, urán nad zdravie, propaganda nad diskusiu, totalita nad demokraciu. Kto prežil normalizáciu, má nutne pocit déja vu.