Celý komplex hradného vrchu so svojou monumentalitou a úžasnou polohou nad Dunajom zasiahne výstavba, ktorá ani náznakom nerešpektuje nič z našej histórie. Kde je naša kultúrnosť, že si dáme navždy zabetónovať tento vzácny kus zeme? Kto nájde odvahu zastaviť buldozér zvaný zisk, ktorý valcuje akúkoľvek diskusiu o histórii, o našom meste či o kvalite života a životného prostredia?
Územný plán nikoho nezaujíma
Čo na tom, že pravidlá schváleného Územného plánu Bratislavy z roku 2007 roku určujú, čo a ako môže byť postavené v pamiatkovej rezervácii? Investor má predpísaný finančný zisk – zlaté teľa, ktorému sa pokloní kdekto, aby si z neho kúsok urval.
A tak budú budovy raz tak veľké ako dovoľuje územný plán! Čo na tom, že stanovisko ministerstva životného prostredia hovorí, že stromoradie na nábreží má ostať neporušené? Investor potrebuje rozšíriť cestu, aby tam dostal tisíce áut a pre ne zas potrebuje podzemné garáže. Preto musia niektoré stromy padnúť; preto prídeme o ďalšiu zeleň.
A zo štvorprúdovky bude niekde aj šesťprúdovka! O zápchach, spomalení hromadnej dopravy, hluku a špine ani nehovoriac. Čo na tom, že územný plán Podhradia stanovuje, aby nová zástavba tvorila nevtieravú súčasť hradného komplexu? Čo na tom, že Hrad musí zostať neporušenou dominantou, pretože je významnou súčasťou panorámy a identity Bratislavy?!
Mesto potrebuje vlastnú tvár
Žiaľ, ten istý investor tieto zásady porušil už budovami River Parku. „Vďaka“ nemu tisíce turistov prichádzajúcich loďou od Viedne majú zážitok, ktorý sa len tak v Európe nevidí – nová výstavba zacláňa Hrad. Skúste si predstaviť, že by v Prahe postavili pri Vltave monštrá, pre ktoré by nebolo vidieť Hradčany.
Navyše – v súčasnosti na Zuckermandli prebieha archeologický výskum, ktorý odkrýva historickú stopu. Projekty novej výstavby sú nakreslené, stavebné konania v plnom prúde. Jedna z podmienok EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) bola, aby sa zakomponovali a zrekonštruovali pozostatky pôvodnej historickej štruktúry.
Čo sa naozaj ťažko zrealizuje, keď sa archeologický výskum ešte neskončil, výsledky nie sú jasné, ale stavebné mechanizmy už pracujú na plné obrátky.
Dokedy ešte si necháme ničiť našu históriu a naše mesto? Veď si stačí zájsť po príklad do (vojnou zničených) Drážďan. Tam už dávno vedia, čo je pre mesto podstatné. Je to jeho identita. A tá je potom zaujímavá aj pre domácich, aj pre návštevníkov.
Nie zisk developera, ale história priťahuje turistov. Tí vyhľadávajú zaujímavé miesta, nie sklobetónové administratívne budovy a štvrte, ktoré majú aj doma. Kedy to pochopíme?