Meno, ktoré nikto netesal do kameňa, nezapísal do učebníc, vence k hrobu sa mu nekladú. Nebyť pár archívnych kúskov a objavu jeho denníkov, nikdy by sme nezistili, že v Bratislave žil človek, ktorý sa viac ako 40 rokov usiloval o odtrestnenie homosexuality v Československu (1961).
Iné dejiny Slovenska
Matyáš sa začal angažovať krátko po 1. svetovej vojne, spolupracoval s „činovníkmi hnutia“ z Prahy, ale aj Nemecka, prispieval do časopisu Hlas sexuální menšiny a okrem úvah o dekriminalizácii homosexuality písal aj o nešťastí ľudí, ktorým hrozila strata práce, zničenie povesti, väzenie.
Neraz sa život týchto ľudí končil samovraždou. Neúnavne písal, pomáhal obvineným svojimi obhajobami a snažil sa získať ďalších podporovateľov tejto myšlienky: „Už dve tretiny ľudstva homosexuálnych pred zákonom zrovnoprávnili a v praxi sa dokázalo, že tým záujem štátu nijak, teda rozhodne poškodený nebol. No nebolo to teda ani k škode celku, ani jednotlivcovi a – čoho sa i dnešní potentáti strachujú – žiadna demoralizácia nenastala ani počet homosexuálnych nevzrástol. U homosexuality sa teda jedná: o lásku, ktorá je takisto šľachetná, aká je takzvaná ,normálna láska‘.“
Čítanie jeho denníkov je ako odkrývanie vzácnej maľby pokrytej a zničenej bielym náterom. Skúmanie jeho denníkov je (znovu)písanie histórie o neviditeľných menšinách a ľuďoch, ktorí sú rovnako ako „národní buditelia“ legitímnou súčasťou slovenskej histórie. Tej viac liberálnej.
Déjà vu?
V Československu 50. rokov čelil Matyáš niekoľkoročným výsluchom zo strany národnej bezpečnosti, vraj „ohrozoval mravnosť a morálku“, nútili ho udávať ľudí, vyhrážali sa mu deložovaním z Bratislavy i minimalizáciou dôchodku. „Márna bola ich snaha mňa donútiť k zrade tých, pre ktorých som sa zasadzoval skoro 40 rokov!“
Čítať dnes jeho argumentáciu a odmyslieť si archaickú slovenčinu, sú mnohé jeho výroky použiteľné i dnes. Žiaľ. „Pokročilá veda teda zistila, že u homosexuálneho založenia sa jedná o prirodzenosť, nijak a nikdy nezmeniteľný stav, a čo je dôležité – toto pohlavné založenie a činy nikomu na svete nie sú škodlivé. Čo teda má sa tu trestať a za čo sa má tak krute zaobchádzať s čestnými ľuďmi? Normálny rozum a zdravá logika vyvodzovala z poznatkov vedy ten uzáver, že je krutou nespravodlivosťou týchto ľudí deklasovať, nimi pohŕdať, považovať ich za menejcenných a druhoradých občanov tejto vlasti.“
Matyášove slová sú aktuálne aj v roku 2014, zatiaľ čo prejavy súčasných okupantov tradičných hodnôt pôsobia ako z 50. rokov. Prinajmenšom. Dejiny emancipácie homosexuality sa totiž začali skôr a náš Matyáš bol ich súčasťou. Aj toto je slovenská história…