Väzenkyňa svedomia

Keď Noam Chomsky nedávno v Česku povedal, že východoeurópski disidenti a disidentky počas studenej vojny trpeli menej ako tí, čo sa vládam v 20. storočí postavili v iných častiach sveta, zniesla sa naňho vlna obrovskej a nespravodlivej kritiky.

28.07.2014 18:00
debata

Zbulvárneným mainstreamovým médiám ani v súčasnej politike aktívnym exdisidentom sa nemožno čudovať, no toto bolo širšie, hlbšie. Ako by sa nás to dotklo všetkých.

Zrkadlo slobody

Profesor Chomsky v skutočnosti samozrejme neznevažoval československých disidentov ani nerelativizoval hrdinstvo ich boja proti nedemokratickému režimu. Dal, ako to robí často, osudy týchto ľudí do globálnych súvislostí a porovnal s osudmi povraždených spisovateľov, filozofov a kňazov v krajinách Strednej a Južnej Ameriky. V štátoch, ktoré podporovali politicky, vojensky i ekonomicky tie isté USA a mnohé západoeurópske krajiny, ktoré podporovali i „našich“ disidentov a intelektuálov.

Prečo sa nás to teda natoľko dotklo? Jednoducho preto, že to popiera našu základnú vieru. Vieru, že dnes už žijeme v slobode a demokracii, ktorá všetky ľudské práva dodržiava. Chomsky nastavil zrkadlo – nielen postsovietskej spoločnosti. To zrkadlo, do ktorého, ak by sme našli odvahu sa pozrieť, videli by sme Juliana Assangea skrývajúceho sa na ekvádorskej ambasáde, Edwarda Snowdena žijúceho v ruskom exile a Chelseu Manningovú zatvorenú v cele. Chelseu pred rokom po zdĺhavej väzbe v nehumánnych podmienkach a procese, ktorý ťažko nazvať spravodlivým, odsúdili na 35 rokov väzenia. Za zverejnenie pravdy o korupcii, násilí a porušovaní ľudských práv vládou a armádou USA a ďalších formálne demokratických krajín.

Šanca pre nás

Ak teda chcete vidieť, ako vyzerá väzenkyňa svedomia dnešnej doby, pozrite sa na Chelsu Manningovú. Nespáchala žiaden zločin, nikdy sa neuchýlila k násiliu, práve naopak. V ostatnom liste z väzenia, ktorý zverejnili pre pár týždňami, vecne a jasne vysvetľuje, ako sa snažila (oficiálnym postupom) zabrániť vraždeniu nepohodlných civilistov, opozičných novinárov, intelektuálov, aktivistov, na rozkaz irackého premiéra Malíkího. No keď zistila, že je to nielen zbytočné, ale dokonca nebezpečné, rozhodla sa spoľahnúť na naše svedomie. Verila, že na základe informácií, ktoré sprístupnila, sa pravdu nielen dozvieme, no na jej základe budeme i konať. Jej činmi inšpirovaný Edward Snowden na otázku, či verí, že zmení svet, odpovedal, že chcel dať šancu nám, aby sme ho zmenili.

Svet sa zmenil, väzni svedomia ostávajú

Chelsea porušila platný zákon, dokonca viaceré, rovnako ako ktorýkoľvek z bývalých československých disidentov, Nelson Mandela či ľubovoľný iný väzeň svedomia, ktorého dnes právom rešpektujeme. Svet sa zmenil, technológia sa zmenila, činy disidentov a disidentiek sa zmenili, no obsah slovného spojenia väzenkyňa svedomia a dôvod jeho existencie ostáva nezmenený.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Noam Chomsky