Ak sa na referende zúčastní nadpolovičná väčšina voličov a zároveň sa nadpolovičná väčšina zúčastnených vyjadrí k referendovým otázkam kladne, bude to znamenať legitimizovanie priestoru pre diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Páry rovnakého pohlavia nebudú môcť uzavrieť manželstvo, prijať a osvojiť si deti a zabráni sa im prístup k ďalším právam, ako je právo na bývanie či sociálne zabezpečenie.
Krok vpred, dva dozadu
Slovensko ešte pred rokom vyzeralo ako krajina, ktorá bojuje proti diskriminácii. Vlani vláda schválila novelu Trestného zákonníka, ktorú obohatila o dôležitý trestný čin nenávisti z dôvodu sexuálnej orientácie a zároveň zriadila Výbor pre práva LGBTI osoby (lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí).
Pozitívne kroky vpred sú však v rozpore so súčasnými krokmi Slovenska v jeho povinnosti bojovať proti všetkým formám diskriminácie. Vláda v júni 2014 prijala ústavný zákon, ktorý definuje manželstvo ako „jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy“. Amnesty International už vtedy upozornila, že je to v rozpore s medzinárodným právom a právom Európskej únie v oblasti ľudských práv.
Dokonca aj články Všeobecnej deklarácie ľudských práv hovoria, že „muži i ženy, len čo dosiahli plnoletosť, majú právo bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov rasových, národnostných alebo náboženských uzavrieť sobáš a založiť rodinu“. Aj ďalšie články deklarácie hovoria o slobode myslenia a oprávnenia na všetky slobody a práva na základe sexuálnej orientácie.
Chorvátsko ako inšpirácia
Slovensko nie je osamoteným štátom strednej a východnej Európy, ktorý zažíva rozpory v otázke manželskej rovnosti a rovnosti pred zákonom platnej pre všetkých. Ústavný zákon definujúci manželstvo ako zväzok muža a ženy prijalo takmer pred desiatimi rokmi Lotyšsko. Katolícke Chorvátsko ho nasledovalo vlani v decembri a len pred niekoľkými dňami zmenu ústavy odsúhlasilo i Macedónsko.
Chorvátsko je však zaujímavým príkladom hodným nasledovania aj pre Slovensko. Podobne ako u nás referendum vyhlásili po iniciovaní petície, ktorú podpísalo takmer 700-tisíc občanov. V referende sa vyše 65 percent voličov a voličiek vyjadrilo za prijatie zmeny ústavy chrániacej manželstvo muža a ženy.
Iniciátori petície rovnako ako u nás hovorili o ohrození tradičnej rodiny. Obhajcovia ľudských práv sa na druhej strane pýtali, či je nevyhnutné takto definovať manželstvo, keďže sa v samotnej chorvátskej ústave píše o ochrane rodiny a tiež rodinné právo upravuje spolunažívanie muža a ženy. Prijatie také ústavného zákona by podľa nich malo za následok diskrimináciu konkrétnej menšiny, keďže by pred zákonom nebola rovnako hodnotná a cenná.
Vláda v Záhrebe napokon v decembri minulého roka návrh zákona definujúceho manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy prijala. O pol roka nato však parlament schválil zákon povoľujúci gejom a lesbám uzatvárať registrované partnerstvá.
Ako sa udiala táto zmena? Odpoveďou môžu byť silné angažované hnutia a existujúca politická vôľa. V Chorvátsku sa pochody hrdosti organizujú viac ako desať rokov. Tak ako u nás, aj tam sa odvtedy stali práva LGBTI ľudí častejším predmetom verejných diskusií. Zároveň sa politický elektorát prihlásil k právam LGBTI ľudí. Krátko po oznámení výsledkov referenda sa úradujúci chorvátsky premiér aj prezident zhodne vyjadrili o potrebe vytvorenia nového zákona, ktorý párom rovnakého pohlavia umožní registrované partnerstvá.
Nediskriminácia je štandard
Príklad Chorvátska naznačuje, že aj v krajine s konzervatívnym nastavením môže dlhodobé angažovanie sa organizovaných skupín priniesť ovocie v podobe – aspoň čiastočnej – ochrany práv pre všetkých. V ostatných štátoch bývalej Juhoslávie, napríklad v Srbsku, Bosne a Hercegovine či Kosove, však nie je politická atmosféra natoľko naklonená ľudským právam.
Znepokojujúce prípady násilia a predsudky voči LGBTI menšine sú stále bežné aj inde v Európe. Atmosféra negatívne namierená voči LGBTI ľuďom je prítomná v krajinách ako Poľsko, Maďarsko či Litva, ktoré explicitne zakazujú manželstvá rovnakého pohlavia. Tam, kde sa ľudské práva uplatňujú selektívne či v súlade s mocou silných, sa porušovanie práv odráža v rušení či zákazoch pochodov hrdosti, zavádzaním represívnych politík či množiacimi sa homofóbnymi útokmi. Bez ohľadu na krajinu Amnesty International verí, že v prípade zákonov týkajúcich sa rodiny ide najmä o vyváženie ľudských práv rozličných skupín v spoločnosti a že civilné manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia je otázkou základných ľudských práv. Vyhlásenie referenda na Slovensku tak bude krokom popretia občianskeho uznania vzťahov ľudí rovnakého pohlavia a ich ďalšej stigmatizácie. Tá môže viesť až k inštitucionalizovanej diskriminácii a porušovaniu práv na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Pritom princíp nediskriminácie pre sexuálnu orientáciu je medzinárodne uznávaný princíp garantovaný medzinárodnými štandardmi a dohovormi. Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, Výbor pre ľudské práva a tiež Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznili, že diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie je zakázaná podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach tiež stanovuje, že štáty nemôžu diskriminovať vzhľadom na práva ustanovené v pakte vrátane práva uzavrieť manželstvo a práva založiť si rodinu. Rada Európy vydala odporúčanie, v ktorom žiada, aby štáty rešpektovali práva LGBTI ľudí a ich práva brali do úvahy pri tvorbe legislatívy.
Slovensko je štátom, ktorý podporuje právo na vyjadrenie slobodnej vôle občianok a občanov. Faktom však ostáva, že prípadné áno na otázky referenda bude mať negatívny dosah práve na život skupiny ľudí, ktorú sa pred diskrimináciou inak usiluje chrániť. Ako pripomenul aj úradujúci chorvátsky prezident Ivo Josipović priamo na pochode hrdosti tento rok v Záhrebe: „Národ je posudzovaný podľa jeho prístupu k menšinám.“