Budú hovoriť o vzore, o takzvanom jedinom skutočnom slovenskom prezidentovi doktorovi Jozefovi Tisovi. Stretnú sa na námestí uprostred nášho hlavného mesta, aby tu hovorili o národnej hrdosti, o sláve slovenského národa, o slávnom vojnovom slovenskom štáte.
Čo je na tom slávne?
Nebudú však hovoriť o vraždení. O prenasledovaní, mučení, arizáciách, utrpení, rasovej nenávisti. O policajnom terore. Čo je také slávne na tom, pošliapať aj tú najzákladnejšiu ľudskú dôstojnosť sedemdesiatim tisícom našich spoluobčanov, natlačiť ich do dobytčích vagónov a zaplatiť 500 ríšskych mariek za každého a každú z nich, aby ich poslali na istú smrť v plynových komorách koncentračných táborov?
Kde je v tomto tá hrdosť a sláva? Čo je slávne na vhadzovaní stoviek ľudských bytostí do rozpálených pecí vápenky pri Nemeckej, v strieľaní kľačiacich ľudí zozadu do hlavy a následnom skopnutí ich bezvládnych tiel do masových hrobov rozprestierajúcich sa od Kremničky cez Kováčovú až po Zvolen? Čo je na tomto také slávne?
Ozveny rozbitého skla výkladov židovských obchodov, rasové prenasledovanie, stále prítomný strach či politické nadbiehanie hitlerovskému Nemecku. Toto je skutočná tvár fašistického slovakštátu, na ktorú slovenská spoločnosť nemôže byť nikdy a za žiadnych okolností hrdá.
Spoločne proti nenávisti
Súčasný vzostup nacionalizmu, narastajúca podpora krajnej pravice či každodenná všadeprítomná nenávisť voči Rómom, Židom, homosexuálom, prisťahovalcom a ďalším menšinám však, žiaľ, svedčí skôr o tom, že sa značná časť verejnosti z histórie nepoučila.
Filozof George Santayana raz povedal, že tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k tomu, aby si ju zopakovali. To však nesmieme pripustiť. Tým, čo zabudli, musíme minulosť stále pripomínať. Je to práve mlčiaca väčšina, ktorá umožňuje dláždenie cesty k novým budúcim tragédiám. Je preto našou povinnosťou, nielen v tento deň, ale pri každej príležitosti rázne odsúdiť akékoľvek prejavy nenávisti a spoločne sa postaviť zlu do cesty.
Toto nie je nejaký súboj dvoch pouličných gangov. Toto je zápas o charakter našej spoločnosti, ktorá musí stáť na pilieroch antifašizmu a odpore k totalitárnemu zmýšľaniu. Okrem náckov sa preto 14. marca zídu v uliciach nášho hlavného mesta aj ľudia, ktorým demokratické hodnoty, hodnoty tolerancie a solidarity, na rozdiel od primitívov v kanadách s bielymi šnúrkami, ľahostajné nie sú.
Pod výzvou Spoločne proti nenávisti, ktorú podporil celý rad osobností verejného a kultúrneho života, budeme blokovať bratislavské ulice. Držiac sa ruka v ruke odkážeme neonacistom a neoľudákom, že v našom hlavnom meste, ani kdekoľvek inde, nie sú so svojou ideológiou, ktorá patrí na smetisko dejín, vítaní.