Uznanie menšinových práv neznamená úpadok práv majority

Základom všetkého je vzdelanie. Toto nám „tĺkli“ do hláv rodičia aj starí rodičia neprestajne, ešte pred prvým krôčikom do školy.

28.04.2015 10:00
debata (2)
Simona Posmiková Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Simona Posmiková Simona Posmiková

Len získané vedomosti nám pomôžu správne pochopiť fungovanie každodenného života. Prečo je tráva zelená, prečo nemôžeme existovať bez vody, prečo sa rozsvieti žiarovka po zapnutí alebo ako nám zlepšia zrak okuliare? To všetko sú otázky, na ktoré už poznáme odpoveď. Ale vedeli by sme ich aj bez toho, aby sme sa o nich učili? Asi ťažko. Veď nie nadarmo patrí vzdelanie medzi základné hodnoty spoločnosti. Tak prečo vzdelanie nevyužiť aj pri tolerancii k menšinám?

Až do začiatku minulého storočia sa ženám upieralo vzdelanie pre strach mužov, že by ženy obsadili pracovné miesta, ktoré boli dosiaľ doménou mužov. Hoci počet žien a mužov bol približne rovnaký, ženy sa cítili ako menšina bez práv. Nový pohľad na „svet“ priniesla so sebou až mladá generácia študentov, ktorá podporovala vzdelávanie žien a ich hmotnú nezávislosť od mužov. Na území Slovenska a Česka to bola generácia slovenských študentov v Prahe, združená okolo T. G. Masaryka. Ukázalo sa, že práve občania, ktorí sa vzdelávali, sa postavili za priznanie práv ženám, a tým aj za toleranciu k tejto skupine obyvateľstva.

Hoci od tých čias žijeme už v ďalšom storočí, zdá sa, že tolerantní ľudia sa „nerozmnožujú“ takým tempom ako celkové obyvateľstvo sveta. Práva menšín sa stále neuplatňujú s takou mierou, ako by bolo potrebné.

Slovenská republika v súčasnosti uznáva 13 menšín, a to: maďarskú, rómsku, rusínsku, českú, ukrajinskú, nemeckú, poľskú, židovskú, ruskú, chorvátsku, bulharskú, moravskú, srbskú. Všetky tieto menšiny sú však národnostné a etnické, čo neznamená, že iné neexistujú. Do povedomia spoločnosti sa čoraz viac dostávajú osoby s menšinovým sexuálnym zameraním, ktoré tvoria taktiež určitú menšinu. Vo svete ešte nevládne jednotný názor na túto menšinu. Môžem však uviesť zopár pozitívnych príkladov, ktoré formovali tieto názory a „podali si ruky s toleranciou“.

V 19 európskych krajinách je povolené registrované partnerstvo párov rovnakého pohlavia. Po prvýkrát bolo uzákonené v Dánsku pred viac ako 25 rokmi v roku 1989. Univerzálne manželstvo bez ohľadu na pohlavie bolo prvýkrát prijaté v Holandsku pred 14 rokmi. Do dnešného dňa je povolené ešte v 10 európskych krajinách, ktoré taktiež dovoľujú týmto manželom adoptovať si deti. V ďalších štyroch krajinách – v Nemecku, Estónsku, vo Fínsku a v Slovinsku – je adopcia dieťaťa partnerom rovnakého pohlavia povolená. Mimo Európy sú takéto manželstvá povolené v Kanade, Argentíne, Brazílii, Uruguaji, na Novom Zélande a v Juhoafrickej republike. Právo adoptovať si dieťa majú aj v Kanade a v Juhoafrickej republike.

Čo nás delí od týchto štátov, aby sme sa aj my pripojili do radu k tolerancii sexuálnej menšiny? Zlá informovanosť našej majoritnej komunity, ktorá zastáva názor, že uznanie práv menšín by vyvolalo úpadok práv väčšiny. Zabúdajú však, že obmedzením práv iných sa nerozšíri to ich a vyhlásením iných za nenormálnych, resp. menejcenných, si nezvýšia svoju hodnotu.

Každý jedinec si musí čo najskôr uvedomiť, že môžu nastať situácie, keď je príslušníkom väčšiny, ale takisto, keď sa ocitne v menšinovej skupine. Aj touto témou by sa malo zaoberať vzdelávanie. Pre mňa je dobrým príkladom nórska vláda, ktorá podporuje v škôlkach a školách netradičnú literatúru, zameranú na gejov a lesbičky. Deti si pomocou nich uvedomia, že takíto ľudia žijú medzi nimi a že sú rovnocennou „jednotkovou bunkou“ vo svete. Učenie tolerancie k menšinám v školách by žiakom prinieslo širší a objektívnejší pohľad na zloženie spoločnosti, ktorá ich obklopuje. Na základe poskytnutých informácií by mali možnosť získať lepší prehľad o tejto téme, nebola by pre nich neznámou, a preto by z nej nemali strach a obavy.

„Bez učenia ani svätec nedokáže prinášať správne úsudky.“ Tommaso Campanella

Zdá sa, že na Slovensku sa neučí efektívne tolerancii k menšinám, inak by nenastala súčasná situácia, kde sa búrlivou témou stalo referendum, týkajúce sa práve práv homosexuálnej menšiny. V spoločnosti s „demokratickým nádychom“, ako je to na Slovensku, by vláda ľudu a väčšiny mala brať ohľad na práva menšín a rešpektovať ich. Je preto veľmi smutné, že väčšina sa môže znížiť k záveru, že môže rozhodovať o ľudských právach menšín.

Verím preto, že niektorí obyvatelia Slovenska sa nad sebou zamyslia a uvedomia si, aké by bolo neférové, keby o ich právach rozhodoval niekto iný; uvedomia si azda, že v podobnej situácii sa môžu ocitnúť aj oni sami a potom si položia otázku: „O čo sú oni lepší, aby súdili iných?“

Víťazi Olympiády ľudských práv v Ose

Denník Pravda ocenil na Olympiáde ľudských práv... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda, LuboÅ¡ Pilc
Olympiáda ľudských práv Denník Pravda ocenil na Olympiáde ľudských práv (zľava) Simonu Posmikovú, Dorotu Paulínu Sárovú a Dominika Drdula. Ceny udelila šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková a zástupca šéfredaktorky Jakub Prokeš.

Aprílová Osa prináša víťazné práce Olympiády ľudských práv. Denník Pravda bol mediálnym partnerom tohto výnimočného podujatia, ktoré je pre stredoškolákov už sedemnásť rokov priestorom konfrontovať svoje názory na náš komplikovaný a nepokojný svet. Posudzovali sme 65 prác študentiek a študentov stredných škôl z celého Slovenska. Témy, na ktoré písali eseje, boli štyri: č 1. Slobodné a zodpovedné konanie v živote. Ako využívam vzdelávanie v škole a mimo nej na získanie tejto kompetencie, č. 2 Extrémisti sa kníh boja, sila vzdelania ich desí. Kniha a pero – to sú naše najsilnejšie zbrane, č. 3 Dá sa naučiť tolerancii k menšinám? č. 4 Ukončenie chudoby pomocou vzdelania (v angličtine). Každý text bol zaujímavý.

Narábať s vlastnými myšlienkami a perom tak, aby nám ostatní rozumeli a menili sme veci k lepšiemu, nie je jednoduchá cesta. V každom, kto ju úprimne podstupuje, vždy zostane pocit, že nabudúce sa bude dať vyjadriť ešte zreteľnejšie. Táto úprimnosť bola v každej z odovzdaných prác.

O to ťažšie bolo vybrať tri víťazné eseje. Prvé miesto sme udelili Dominikovi Drdulovi z Gymnázia Angely Merici v Trnave. Druhé miesto získala Dorota Paulína Sárová z Gymnázia B. S. Timravy v Lučenci a tretie miesto Simona Posmiková z Obchodnej akadémie vo Veľkom Mederi. Našim víťazom venujeme toto vydanie Osy, prílohy denníka Pravda, ktorú sme pred vyše štyrmi rokmi začali vydávať, aby nám všetkým pripomínala, že nie je nič krehkejšie ako ľudské práva a že odvaha a neustále pochybnosti vždy predchádzajú správnym veciam.
Nora Slišková, šéfredaktorka

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #menšiny #vzdelanie #práva #vedomosti #majorita